Presunúť na hlavný obsah

Náš vzťah s dcérou nebol nikdy ideálny: Tento jediný moment stačil na to, aby sme k sebe našli po rokoch cestu

Feminity

Vzťah mamy a dcéry považujú mnohí odborníci za jeden z najkomplikovanejších. A občas sa naozaj musia stať zásadné veci, aby osoby, ktoré sú si najbližšie, k sebe skutočne našli cestu.

Neprehliadnite: Moja dcéra bola veľmi náročná: Rozhodla som sa jej ukázať, o čom sú skutočné Vianoce trocha drastickým spôsobom

Emilku som vychovávala sama. Vždy som sa jej však snažila dokonale nahradiť aj otca. Stano totiž od nás odišiel, keď mala dcéra dva mesiace. Jednoducho, úlohu rodičovstva nezvládol. Musela som sa starať nielen o to, aby sme mali z čoho žiť, ale bolo na mojich pleciach absolútne všetko. Týmpádom mi však unikali veci, ktoré sú pre malé deti v tom najútlejšom veku asi najpodstatnejšie. To som však pochopila až s odstupom času.

Začalo sa to už detstve

Keď bola Emilka maličká, nebola som práve tou príliš empatickou mamou, ktorá si s deťmi užíva maznanie, túlenie, či spoločný čas. Všetko to bolo skôr o akejsi nevyhnutnej rutine. Úprimne, po dvanástke v práci, mi veľa energie na hranie s trojročným dieťaťom nezostávalo. A práve to bola asi tá chyba. Jednoducho sme sa jedna druhej akosi vzďalovali. Roky utekali a náš vzťah s každým sfúknutím sviečky na narodeninovej torte mojej dcéry chladol. V čerstvej 18-tke sa Emi zamilovala na kurze angličtiny do svojho učiteľa. Takmer okamžite sa k nemu presťahovala a čoraz menej začala so mnou udržiavať kontakt. Po štyroch mesiacoch, čo spolu chodili, sa za neho tajne vydala. Nechápala som a bola som v šoku. Žiadne svadobné oznámenie, smska, nič. Dozvedela som sa to úplnou náhodou od jej bývalej spolužiačky.

Prečítajte si: Toto ruské dievčatko je hviezdou instagramu: Vyzerá ako vystrihnuté z rozprávkovej knižky

Trvalo dlho, kým som pochopila o čo išlo

Stále som si to vysvetľovala tak, že je to akýsi deficit otca. Že jej celý život chýbala mužská ruka, tak skočila po prvom chlapovi, ktorý sa vyskytol v jej blízkosti. Vtedy som ešte netušila, ako veľmi sa mýlim. Po dvoch rokoch, kedy som o Emilke nič nevedela, mi jeden večer zazvonila pri dverách. V náručí držala moju dvojtýždňovú vnučku Miu. Nenachádzala som slová, keď sa Emi rozhovorila. Vraj jej celý život chýbala láska, pohladenie, pochopenie. Chýbala jej mama, ktorá by ju pochválila, pobozkala a pritúlila k sebe. Preto, keď sa bezhlavo zaľúbila do Johna, dala do toho všetko. A keď sa stala sama mamou, pochopila, aké silné puto môže práve medzi mamou a dcérou byť. Dnes už túžim len po jedinom, vynahradiť Emilke všetky tie roky, kedy mala nedostatok mojej lásky. Viem, že sme na dobrej ceste…