Rok 2017 mal byť pre mňa v oblasti lásky osudový: Takýto vývin udalostí by som však nikdy nečakala

Vo Viktóriinom živote sa už dlho neobjavil nikto, kvôli komu by si povedala, že to za to skutočne stojí. Mužov neschopných činu, zbabelých a neuveriteľne pohodlných mala už skutočne dosť. Aj preto začala tento rok celkom inak ako ostatné. „Chcela som zmenu. V živote, v sebe, v tom, čo sa okolo mňa deje. A tak som si povedala, že musím začať od seba. Ja musím v prvom rade vedieť, čo od života očakávam a čo chcem v budúcnosti dosiahnuť.“ rozpráva s odhodlaním Viktória.

Inšpirujte sa: Tieto Vianoce mali byť naše prvé spoločné: Týždeň pred nimi sa však všetko v sekunde zmenilo

„Všetko sa začalo tým, že som zmenila prácu a odsťahovala sa z rušného mesta na jeho okraj. Vyhovovala mi poloha niekde medzi vidiekom a neustálym ruchom. Odrazu som mohla konečne slobodne dýchať. Ako začínajúca autorka na voľnej nohe, ktorá dovtedy drela v kancelárii podradného periodika, som si nemohla ticho a okolitú prírodu vynachváliť.“ spomína.

Nový život, nové hobby

„Ďalším odrazovým mostíkom však bolo i uvedomenie si faktu, že si neustálu prácu a vyčerpanosť musím niekde kompenzovať, a tak som v neskoré večery začala behávať. Našla som si uličky, v ktorých ma nikto nemohol nájsť, vypla som a pustila sa do behu. Tú voľnosť, slobodu a ničím nerušenú hodinu som si skutočne naplno užívala. Akoby mi ku šťastiu už nebolo treba skutočne nič.“

Dovtedy si myslela, že sa športu nemôže venovať, pretože je ťarbavá nemá na to alebo len jednoducho nebude dosť dobrá, no beh ju naučil jedno. „Odrazu som zistila, že sa nemám s kým porovnávať. Bežím sama pre seba, pre nikoho iného a pre nič iné, len pre vlastnú pohodu. Bola som voľná ako vták a mohla som prekonávať vlastné hranice a ciele, ktoré som si stanovila.“ dodáva.

Jedna vec nasledovala druhú

„Mala som pocit, že som skutočne konečne našla balans v živote, kariére aj v sebe. Na jar mi mala vyjsť prvá knižka a popri tom, ako som zopárkrát do týždňa zabehla do mesta povybavovať nejaké veci a stretnúť sa so zastupiteľmi kníhkupectiev, som spoznala Šimona.“ Taktiež začínajúci autor, ktorému pred rokom vydali jeho vychválenú prvotinu sa už vytešoval z narastajúceho úspechu a hneď po zoznámení vysvetľoval Viktórii, na čo sa pri propagácii knihy zamerať alebo čo urobiť inak.

Nenechajte si ujsť: Vedela som, že môj otec je mame neverný: Pravdu som jej povedala zámerne presne na Štedrý večer z tohto dôvodu

„Dokonale sme si sadli. Bol milý, vtipný, inteligentný a neuveriteľne šarmantný.  A hlavne nevtieravý. Snažila sa mi pomôcť, zaujímal sa o môj názor a len tak pre nič za nič nemenil ten svoj. Zistila som, že sa dokážeme rozprávať hodiny a o hocičom. Na druhej strane som si však uvedomila ešte niečo. Dopĺňal ma, čas s ním som brala ako pôžitok a nie nutnosť, tešila som sa jeho spoločnosti, no nebola som na nej závislá.“ dodáva spokojne Viktória.

Mohlo by vás zaujímať: Toľkokrát som to chcela s ním ukončiť, no neustále sa k nemu vraciam: Táto vlastnosť ma na ňom neskutočne priťahuje

Takto si predstavujem vzťah

„Sme spolu už rok a ja viem, že som možno na začiatku januára mala o osudovej láske celkom inú predstavu, nikdy som však nebola šťastnejšia. Našla som totiž lásku k samej sebe. Lásku a dôveru vo svoje schopnosti, vlastný život a svoje vlastné rozhodnutia. Šimon sa jednoducho musel stať. Pritiahla som ho k sebe svojím pozitívnym myslením a tým, že som konečne milovala samú seba. Niekedy totiž stačí skutočne i tak málo.“ dodáva šťastne.