Presunúť na hlavný obsah

Nová vzťahová revolúcia: Ľadové kráľovné, ktoré chcú meniť partnera na svoj obraz a submisívni muži

Partnerské vzťahy

Kam až sú ženy ochotné zájsť v snahe, aby sa cítili rovnoprávne a získali uznanie? A neškodí to v konečnom dôsledku nielen im, ale aj mužom?

O vzťahoch a láske sa toho napísalo veľa a denne napíše ešte viac. Napriek tomu nám vzťahy prestávajú fungovať. Ľudia žijúci spolu sú si oveľa vzdialenejší ako tí, ktorí sa poznajú len krátko.

Ako sme sa dostali až tak ďaleko, že prestávame spoznávať ľudí, ktorých sme kedysi milovali či ešte stále milujeme? Predstavujem vám novú a možno len intenzívnejšiu revolúciu vo vzťahoch. Ľadová kráľovná pravdepodobne nájde seba v niekoľkých podobách a submisívnemu mužovi to bude z istej časti vlastne celé jedno. Ruku na srdce, pretože začíname a tiež preto, že práve to pulzujúce miesto nás naozaj nikdy neoklame.

Prečítajte si: Ľudia v tomto znamení patria medzi najstabilnejších a najvernejších partnerov: Zistite, či ste medzi nimi

Kým pár rokov dozadu bola prirodzenou silná rola partnera a tá druhá jemnejšia patrila milujúcej partnerke, dnes je to inak. Možno je na vine prílišné dokazovanie si rovnosti, možno to, že chceme byť silnejšie a možno to, že si nahovárame, že dokážeme fungovať aj samy a naplno. Tento náš súboj ega sa akosi pretlačil do popredia a my sme zabudli na to, že žena bola tá nežnejšia polovička už od začiatku. Nie, nemám na mysli naivnejšiu a stojacu v úzadí, ale ženu, ktorá prirodzene dopĺňala muža v citových veciach a láske, ktorú vedela prejaviť intenzívnejšie. Teraz ju však prezentujeme ako dominantného jedinca, ktorý si ide svojou cestou. Smerom, ktorý hovorí buď so mnou a za mojich podmienok, alebo sám. Musíme však skutočne zachádzať až do týchto extrémností? Nestačí rozumná konverzácia a zároveň vzťah, v ktorom má každý svoju úlohu? Prečo chceme robiť aj to, čo nám nebolo dlhé roky vôbec vlastné? Prečo tá dominancia, chlad a bezcitnosť?
Na chvíľu sa zastav a pozri na to, ako veľmi sme sa zmenili. Nie len ona, ony, ale aj ja a ty. Aktuálne sme všetky takmer krásne a hlavne sexi ženy plné predností. To všetko na počkanie. Štíhle vražedné telo, dokonalé krivky a všetko tak, ako má byť. Dali nám ukážku a my sme ju slepo nasledovali. Vlastne nám ich dávajú niekoľko a hlavne denne. Napriek tomu nie sme spokojné. Akoby zákroky na našom tele menili aj naše vnútro. Akoby sme stratili svoju prirodzenosť na úkor úcty ľudí, ktorých nepoznáme. Lebo meno, lebo žena, lebo sila, lebo to viem aj sama. Som predsa kráľovná. Ľadová...

„Musí ma dobýjať“

Jedno z vyhlásení, ktoré sa minulo účinku v momente, keď sme si začali vynucovať všetku pozornosť, lásku a to ostatné od partnera. Vtedy, keď sme začali kalkulovať a počítať, či a za koľko sa to ešte oplatí. Čakáme, kým to urobí, kým sa zmení, kým dokáže, že má na to nás mať. A čo my? Kde je naša úloha? Kde sú tie dobré ženy, ktoré nevedeli iba brať, ale aj dávať? Vyrovnaný „súboj“ je nevyhnutný, pokiaľ ide o lásku. Nie je to však ani tak boj ako spoločná hra, do ktorej sme sa reálne zapojili. Nemôžeme si však myslieť, že čakaním niečo dosiahneme. Pokiaľ si zvykneme iba brať a nič nedávať, zničíme aj posledný vzťah. Muž je ten silný, ale nie naivný a jediný, ktorý má dávať najavo to, čo cíti. Raz ho to jednoducho omrzí, lebo nikto nebol stvorený len na to, aby dával, ale rovnako chce niečo aj od vás. Vaše city, snahu, rešpekt a lásku. Veci, ktoré nič nestoja a napriek tomu by sme za ne vtedy, keď sme samy, dali všetko. Ľadová kráľovná si však ide svojou cestou. Životom podľa predstáv, kde je iba ona a on ten, ktorý príde na rad potom, keď dá to, čo má dať. Teda ak vôbec.

„Musím vyzerať rovnako dobre, vlastne lepšie ako ony“

Preklikávame si obrázky dokonalých žien a ich dokonalých tiel. Hodnotíme a porovnávame sa. Chceme nos ako ona, pery ako tá druhá, zadok ako Kim, postavu ako naša známa. Potom je na vine genetika a to, že nemáte toľko šťastia ako iná dáma. Je toho veľa a napriek tomu stále málo. Meníme sa na počkanie a keď sa začneme približovať k výzoru, ktorý sme chceli, vyhrávame. V hlave a vlastne len na chvíľu. Takých momentov je oveľa viac a my len meníme, plačeme, skúšame a čakáme na uznanie. Lebo výzor je všetko. Ako ďaleko a dokedy vlastne?

„Chcem, aby sa zmenil“

Jedným z ďalších znakov ľadovej kráľovnej je jej špeciálny list požiadaviek a očakávaní. Pripravená meniť, naprávať, prispôsobovať a snívať s otvorenými očami. Svojho partnera sme schopné zmeniť v priebehu niekoľkých minút. Vieme, čo chceme, a teda zrejme to nie je on. To sa však spraví, ak sa zmení. Pokiaľ na sebe zapracuje a zmení povahu, bude to ten, ktorého sme chceli. Avšak po tom, ako sa zmení, je to o ničom, a tak odchádzame za nejakým bez premeny. Po pár mesiacoch odznova a vlastne stále. Meníme a to doslova. Všetko a všade, lebo môžeme a máme na výber. Vieme, čo chceme, ale my samy nemáme v pláne byť iné, lepšie a zapracovať na sebe. Máme totiž pocit, že nás má milovať také, aké sme. Veď nás to tak učili. Pamätáme si však len to, čo chceme. Vraj podľa toho sa zistí, či ide o pravú lásku alebo ilúziu. Ak nás nechce zmeniť, je to to pravé, teda aspoň na chvíľu. Niečo v zmysle − ja môžem meniť, ale ty nie. 

„Všetci muži sú rovnakí“

Potom prichádza na rad pozícia extrémne odhodlanej ženy na zmenu svojho správania krátko po sklamaní. Takú inú, odvážnu, v ktorej ide čisto o povahu. Ak nás sklamal, sme schopné z pomsty urobiť všetko. Vraciame to však nakoniec späť práve mužom, ktorí s tým nič nemajú a hlavne vo veľkom generalizujeme. Keďže sa nám zdá, že všetci sú rovnakí, je načase byť ako iné. Po týchto rečiach sa z nás stávajú bojovníčky bez zľutovania a ľadové kráľovné bez citov. Jednoducho si viac zlomiť srdce nenecháme, teda ak ešte stále nejaké na tom skrytom mieste máme.

Nie, týmto nechcem dehonestovať ani jednu z nás. Ide o vec, ktorú si jednoducho všimneš a o ktorej je potrebné hovoriť. Na jednej strane je dobré byť silnou, krásnou a odhodlanou ženou, avšak nesmie to zájsť do extrémov. Pretože práve vtedy robíme nesprávne rozhodnutia a tiež práve vtedy máme pocit, že môžeme všetko. Lebo sme ženy. Avšak zabudnime na akékoľvek pravidlá a dovoľme si robiť chyby a z času na čas zlyhať. Byť „len ženou“ nie je žiadne smutné konštatovanie, ale obyčajný fakt. Si žena, a preto sa nenechaj ovplyvniť tým, aká by si mala byť, čo by si mala robiť, alebo ako pôsobiť. A rovnako ani svojho muža nepostav do podobnej pozície. Si žena, ktorá má svoju hlavu a srdce, ktoré stále bije. Práve to nám pripomína, že veci idú občas prirodzene a bez toho, aby sme do nich neustále zasahovali. Nesnaž sa meniť niečo, čo bolo zaužívané dlhé roky a nedokazuj svoju cenu nikomu. Skutočná žena to robiť nemusí, lebo ľudia si to všimnú sami. Oni vedia, kto si, a to je podstatné.
Ešte stále tam v diaľke stojí ten submisívny muž, ku ktorému sme sa však dostali až na záver. Možno mu na tom ani tak nezáleží a možno sa len mýlime. 

Zmenil sa, lebo sme sa zmenili my... 

Rezignoval, začal čakať na naše kroky a prestáva sa podieľať na dôležitých rozhodnutiach. Asi aj preto, že sme mu tú jeho rolu bez opýtania vzali a naspäť nič nedali. A tiež preto, že sme si začali „obliekať nohavice“ častejšie, ako to je naozaj potrebné. Muž, ktorý však funguje po boku rozumnej ženy, sa nikdy nezmení na submisívneho či slabšieho. Ona mu jeho rolu muža nikdy vedome nevezme, nebude ho meniť ani ponižovať, nebude mať prehnané očakávania. Vždy je tam, lebo tam chce byť, a tiež preto, lebo vie, čo možno iné nie. Muž potrebuje len pár vecí na to, aby bol šťastný. On nie je ako my. Plné citov, emócií, nálad či zmien. On hovorí veci priamo, chce rešpekt, lásku a tú, ktorá nebude len brať, ale aj dávať. Prestaňme si nahovárať, že svet je iný, že chce iné a že to inak funguje. Svet technológií možno áno, ale city sa nezmenili. Láska je postavená na rovnakých základoch ako v minulosti. Zakladá si na normálnych veciach a hlavne je o dvoch ľuďoch, ktorí nečakajú na zázraky, ale idú do toho spolu. Naplno a bez čakania. 

Nenechajte si ujsť viac zaujímavých lifestylových článkov. Nájdete ich v magazíne Feminity zima 2017, ktorý je práve v predaji v stánkoch!