Presunúť na hlavný obsah

Po rozvode som si myslela, že sa môj život skončil: Až toto mi pomohlo nájsť opäť samú seba

Feminity

Pre Barboru bol rozvod jeden z najtraumatizujucejších zážitkov v živote vôbec. Predsa len v 28-ičke sa nerozvádza každý. A trvalo jej veľmi dlho, kým sa jej z toho podarilo dostať. Napokon jej pomohlo niečo, čo by asi nikto nečakal.

 
Barbora sa vydávala v čerstvej osemnástke. Na dnešnú dobu a dievča z mesta, to bolo pre mnohých priam nepochopiteľné. S Peťom chodila tri roky a myslela si, že sú jeden pre druhého stvorení. A na začiatku to tak aj vyzeralo. 

Krízou to celé len začalo

Po piatich rokoch vzťahu však prišla kríza. Zažehnať sa im ju podarilo naozaj o 5 minút dvanásť. Barbora totiž túžila po deťoch, no Peter o tom nechcel ani počuť. Stále ju presviedčal, že sú veľmi mladí, najskôr by mali veľa cestovať a na deti budú mať predsa čas ešte celý život. No pre Barboru bol už ich život akýsi povrchný. Obaja mali skvelý job, slušne zarábali, boli svoji, nevidela dôvod, prečo by ich nemalo byť o jedného viacej. Čím viac však ona tlačila, tým viac sa jej Peťo vzďaľoval. Presne deň pred jej 28 narodeninami prišiel Peter domov s tým, že sa chce rozviesť. No nebola to len nejaká chvíľková slabosť, všetko mal skvele pripravené. V ruke držal rovno pripravený návrh na rozvod od právnika. Barbora bola v šoku. Nechápala čo sa to vlastne deje a už vôbec nie, že sa niečo také stalo u nich doma.

Vybral si život, aký s ňou nechcel

Pýtate sa na dôvod? Peter sa zamiloval. Už rok spával so svojou asistentkou a tá otehotnela. Vraj za to nemôže, jednoducho to tak prišlo samo. A vo chvíli, keď sa už musel rozhodnúť, vybral si paradoxne cestu, po ktorej so svojou vlastnou ženou nechcel ísť. Rozviedli ich na prvom pojednávaní, nakoľko nemali deti. Barbora to nedokázala rozdýchať. Neustále sa obviňovala, premietala si v hlave dookola, čo urobila nesprávne. Napokon zistila, že v ich spoločnom dome nedokáže žiť. Musela odísť

Potrebovala zásadnú zmenu

Rozhodla sa ísť za svojou kamarátkou do Tanzánie. Tá tam pracovala ako dobrovoľníčka. Barbora si vybavila všetky potrebné papiere a do troch týždňov odletela. Zostala tam trištvrte roka. Zistila, že byť v komunite ľudí, ktorí pomáhajú slabším, ju robí šťastnou. Navyše sa do jedného trojročného dievčatka doslova zamilovala. Rozhodla sa malú Elis si adoptovať. ”To rozkošné malé stvorenie je pre mňa všetkým. Pomohla mi objaviť opäť samú seba. Viem, že nás čaká ešte náročná spoločná cesta, kým si ju budem môcť vziať domov, no my to zvládneme. Viem to. Dokonca aj bez chlapa.”