Moja sestra mi tesne pred svadbou prebrala manžela: Dokázala som jej to odpustiť, až keď mi povedala toto

Občas je jedno, či ide o rodinu. Niektoré veci sa skutočne nerobia a žiadať o odpustenie je viac než len nemiestne.

Veci sa málokedy vyvinú úplne podľa predstáv. Niekedy sa ale stane aj to najneočakávanejšie

Veci sa málokedy vyvinú úplne podľa predstáv. Niekedy sa ale stane aj to najneočakávanejšie

Zdroj: Profimedia

Svoje o tom, čo niekedy dokáže najbližšia rodina, vie aj Jana, ktorej sa sen o dokonalom manželstve rozplynul pred očami. Aj ona je príkladom toho, ako rýchlo a jednoducho sa veci dokážu zmeniť, keď sa do rozprávky primotajú komplikácie a reálny život.

„Viktora som milovala a žila som v presvedčení, že aj on mňa.  Hlavne po tom, čo ma požiadal o ruku som mala pocit, že už nemám dôvod ďalej pochybovať. Nanešťastie som sa však neuveriteľne mýlila. Zatiaľ čo sa totiž Viktor tváril, že je všetko v poriadku a prípravy na svadbu boli v plnom prúde, ja som začala tušiť, že sa deje niečo, o čom nemám ani poňatia. Niečo väčšie, čo oplyvní mňa aj moju budúcnosť. A presne týždeň pred svadbou celá vec praskla tak nejak sama. Viktor sa už nevedel ďalej pretvarovať a na skúšku v kostole prišiel v sprievode mojej sestry. Vlastne, nakoniec sa nekonala ani samotná skúška. Len mi oznámil, že chce zrušiť našu plánovaná svadbu, pretože už ďalej nedokáže žiť v pretvárke,“ priblížila zlomový moment svojho života Jana, ktorá ešte niekoľko minút nedokázala spracovať, čo sa vlastne deje.

Inšpirujte sa: Zmenila som kvôli nemu celý život a on ma podviedol: Táto skúsenosť ma však naučila jednu vec

Nič nemusí byť tak ako sa zdá

Viktor však vo vysvetľovaní pokračoval. Vraj je zamilovaný do Viki, jej sestry. Už je tomu tak niekoľko mesiacov a celé zásnuby riešil skôr kvôli tlaku zo strany rodiny a ako logický krok, ktorý sa od neho ako od muža v dlhoročnom vzťahu očakával. Tesne pred svadbou si však uvedomil, že sa nemôže zaviazať sľubom k niečomu, čomu sám neverí.

„Pozerala som sa z jedného na druhého. Okolostojaci ľudia ma absolútne nezaujímali a aj keď som vnímala tú potupu, bolo mi to jedno. Chcela som len vedieť, ako je možné, že moja sestra stojí za rozpadom vzťahu, do ktorého som vkladala všetky svoje nádeje. Nedokázala som povedať absolútne nič. Len som sa otočila a odkráčala preč. V tomto prípade boli slová absolútne zbytočné.“

Keď šok otovrí oči

Aspoň to si Jana myslela až do chvíle, kedy jej mesiace po celej afére zazvonila pri dverách sestra. Viktóriu nevidela od osudového dňa pred kostolom. Nedokázala sa jej pozrieť do očí a aj napriek tomu, že sa s ňou neustále snažila skontaktovať, Jana jednoducho razantne odmietala. „V ten deň však prišla a ja som, ani neviem prečo, otvorila dvere a nechala ju vojsť. Nebolo to o tom, že by bola neodbytná, jednoducho som len mala pocit, že potrebujem počuť, čo mi chce povedať. Potrebujem to pre seba a preto, aby som sa dokázala pohnúť ďalej a zbaviť sa nenávisti. Ak je to vôbec možné.“

Mohlo by vás zaujímať: Keď si ma bral, nenapadlo by mi, že to robí kvôli tomuto: Aj preto teraz viem, že mám počúvať svoj inštinkt

„V tom sa Viktória priznala, že je v treťom mesiaci tehotenstva. Vraj spolu s Viktorom žijú odvtedy, čo sme sa rozišli a nikdy neboli šťastnejší. Presťahovali sa preč z mesta a svoju rodinu budú vychovávať v pokoji a na samote. Vtedy som si uvedomila jedno. Viki bola presný opak mňa. Pokojná, rozvážna žena, pre ktorú bola na prvom mieste rodina, a to za každých okolností. Chcela žiť na vidieku a ja som milovala mesto. Nevadilo jej mať rodinu veľmi mladá, ja som túžila cestovať a vidieť svet. Odrazu sa mi otvorili oči. Bola dokonalou manželkou pre Viktora a ja som žila v obrovskom sebaklame, keď som si to nechcela pripustiť. Odrazu som necítila hnev. Len obrovský pokoj a pokoru. Ľúto mi bolo len jednej veci. Že to muselo zájsť až tak ďaleko, aby som si niektoré zjavné veci uvedomila sama.“

Niekedy sa však rovnako ako Jana, musíme pozrieť veciam priamo do očí a neklamať seba a svoje okolie len preto, lebo pravda možno bolí. Až vtedy dokážeme vidieť to, čo je už dávno zrejmé. Fakt, že žijeme život niekoho iného a bojíme sa vystúpiť z vlaku, ktorý nevedie ani zďaleka tam, kam by sme mali mať namierené. A to, že nás z neho niekto nakoniec vyhodí, sa po čase môže ukázať ako to najlepšie riešenie.

Foto:
Profimedia
Zdroj:
EF

Súvisiace články

PlniElanu.sk

Diskusia k článku

comments powered by Disqus

Najčítanejšie články

Staň sa fanúšikom

Starostlivosť o seba