Pomohol mi, keď mi bolo najhoršie, a tak som si ho vzala: Doteraz to z tohto dôvodu ľutujem

Priateľ je potrebný, ale...

„Adam bol pre mňa ako záchranné koleso. Objavil sa hneď po smrti môjho manžela, ktorú som kvoli tragickému podtónu znášala len veľmi ťažko.  Brala som ho ako blízkeho priateľa, ktorý je vždy niekde po ruke, keď ho potrebujem. Časom však ku mne začal prejavovať náklonnosť, ktorá mala od kamarátstva ďaleko a ja som tak celkom nevedela, či chcem na jeho hru pristúpiť,“ spomína si Miša, ktorá najhoršie roky po manželovej autonehode prežila naozaj len vďaka Adamovi a jeho empatii.

Keď však začal svojím správaním navodzovať dojem, že mu ide o niečo viac, začala mať pocit, že aj napriek faktu, že sa na to necíti, mala by mu jeho náklonnosť opätovať. „V hlave sa mi premietali myšlienky, jedna rovnaká ako druhá. Veľa pre mňa urobil, vždy tu bol, čo ak odíde, keď mu poviem, že nechcem nič viac, sama to predsa nezvládnem. Nahovárala som si, že je pre mňa len dobre, ak dovolím, aby náš vzťah prehupol do niečoho viac. S odstupom času však viem, ako neuveriteľne hlúpo som sa vtedy zachovala. Vzala som si ho, a až vtedy mi to došlo,“ priblížila žena, ktorá neverila vo vlastnú silu a sebestačnosť.

Nenechajte si ujsť: Kamarátky neznášali môjho priateľa: Stále mi opakovali jednu vec, no až keď urobil toto, zistila som, že majú pravdu

Keď sa úmysly líšia

„On to totiž nebral ako slepý ťah na bránku. Išiel na istotu a do nášho vzťahu vkladal všetky svoje nádeje. Chcel manželku, ktorá mu vráti všetku energiu a náklonnosť. Ja som však bola len prázdna schránka, ktorá si chcela útočisko v priateľovi zabezpečiť na celý život. Ak sme svoji tak mi nikam neutečie, alebo nie? Neviem, ako som len mohla takto premýšľať.“

Svoje rozhodnutie ale začala skutočne ľutovať už po krátkom čase: „Najprv som sa snažila umlčať svoj vnútorný hlas a hrať svoju rolu dokonalej manželky až do posledného dychu. Každým dňom som sa ale budila s čoraz silnejším pocitom, že ležím v nesprávnej posteli pri nesprávnom človeku a žijem život, ktorý je prázdnejší ako ten bez môjho muža. Skutočného muža, na ktorého ešte stále myslím viac ako je zdravé. V jedno ráno som sa ale otočila tvárou k Adamovi a keď som sa pristihla pri myšlienke, aké by to bolo oslobodzujúce zaspávať sama, vedela som, že je zle.“

Inšpirujte sa: Môj exmanžel sa priatelil s mojím súčasným partnerom: Potom som urobila niečo, za čo sa dnes poriadne hanbím

Muž sa nedá vymeniť iným mužom, tak ako sa náklonnosť nedá vynútiť a trápenie premlčať. Všetko chce svoj čas a prirodzený vývin. „Rozum v tejto situácii nemá zohrať žiadnu rolu a ja som urobila zásadnú chybu, ak som sa presviedčala o opaku, ktorú doteraz ľutujem. Nevydržali sme ani do nášho prvého výročia. Ale, asi mi to bolo treba. Človek sa naozaj učí celý život. Ja som až teraz zistila, že žiť sama nie je koniec sveta. Nútiť sa žiť v klamstve, ním ale je,“ dodala Miša, ktorá by nikdy neverila, že sa môže až takto zmýliť.