Ženy túžia po vernosti zo strany muža, ale dokážu to ony samy?
Všetky by sme najradšej mali dokonalý vzťah. Taký, v ktorom sa nemusíme na nič hrať, dokážeme sa na svojho partnera spoľahnúť, ale hlavne, absolútne a bezvýhradne mu dôverujeme. Lenže, dá sa vôbec dôverovať nám?
O vzťahu máme istú predstavu a ONA tam nezapadá
Chceme, aby nám ho ostatní závideli, a aby si ľudia v okolí spomenuli práve na nás a nášho partnera, keď príde na tému vzťahov, ktorým sa skutočne nič nedá vytknúť. Aj preto je to krátke slovo NEVERA pre každú z nás tak desivé. Nechceme o nej počuť, nechceme, aby sa nás týkala a oveľa radšej si vypočujeme nešťastné priateľky, ktoré plačú kvôli neverným partnerom, a pritom sa v myšlienkach neustále ubezpečujeme, že nám sa nič podobné stať nemôže. Alebo ešte lepšie, niečo také by sme nikdy netolerovali, pretože ani my samy by sme niečoho takého ako nevera, neboli nikdy schopné. Je to však skutočne pravda?
Inšpirujte sa: Pred každým sme sa hrali na dokonalé manželstvo: Za zatvorenými dverami sa ale diali veci, o ktorých nik netušil
Muži majú podvádzanie v génoch. Výhovorka? A ak áno, do akej miery?
Ženy a muži sú od samotného počiatku vo veľa veciach iní. Vo vnímaní, zmýšľaní, v rozhodovaní, ale hlavne, vo vzťahoch. Áno presne v nich. Kým ženy sa do nich púšťajú s vervou sebe vlastnou, plné emócií, predstáv a túžob, ktoré očakávajú, že ich partner naplní, muži, aj čo sa týka záväzkov, neriešia takmer nič „po hlave“. Berú veci s nadhľadom, pri výbere partnerky nezvažujú ďalších milión kritérií a hlavne, na všetko sa pozerajú oveľa viac racionálne. A práve kvôli danému prístupu sa v spojitosti s nimi skloňuje slovo „nevera“ oveľa viac.
Už odpradávna sa traduje názor, že muži, na rozdiel od žien, dokážu podvádzať bez citového naviazania sa na danú osobu. Dokážu rozlišovať medzi partnerkou a milenkou. Nemajú problém svoju drahú milovať a spávať pritom s inou ženou bez výčitiek. A ak aj nejaké majú, veľmi rýchlo si svoje konanie vedia sami pred sebou obhájiť tak, aby sa odrazu z ničoho nemuseli viniť. A my ženy sme to nikdy nevedeli pochopiť a ani nikdy nepochopíme. Prečo ale?
Nechcem podvádzať, ale ako mám ovplyvniť, čo cítim?
Spýtala som sa jednej z mojich blízkych kamarátok, či už niekedy cítila potrebu byť svojmu partnerovi neverná, a ak áno, čo v danej chvíli urobila. Jej odpoveď ma zaskočila.
Nenechajte si ujsť: Pred každým sme sa hrali na dokonalé manželstvo: Za zatvorenými dverami sa ale diali veci, o ktorých nik netušil
„Vždy som robila to, čo sa odo mňa požadovalo. Už odmalička som bola vzorná študentka, dokončila som prestížne školy s červeným diplomom, zamestnala som sa celkom rýchlo a dokázala sa o seba postarať, brala som si názory iných k srdcu a vždy som robila tak, aby boli všetci ostatní spokojní. Našla som si úspešného manžela, ktorého milujem, máme spolu nádhernú dcérku a ja sa nemám na čo sťažovať. Pred niekoľkými mesiacmi k nám však zavítal manželov starý známy, ktorého som nikdy predtým nevidela. Nemali totiž blízky vzťah. Dotyčný totiž takmer nikdy nebol na Slovensku, neustále cestoval, žil nepredvídateľný život bez záväzkov, no bol skutočne šťastný. Aj keď sa medzi nami zatiaľ nič nestalo, už teraz cítim že som sa zamilovala. Stačilo zopár rozhovorov, spoločných stretnutí na káve a názorov, ktoré mi predstavil. Ako byť sama sebou, nebáť sa urobiť niečo inak ako ostatní a mať možnosť zmeny. Fascinuje ma po každej stránke a aj keď na mňa netlačí, aby som odišla od manžela a začala nový život s ním, nemám od tohto rozhodnutia ďaleko.“
Jej priznanie ma prinútilo uvedomiť si jedno. Nezáleží na pohlaví. Nezáleží na tom, či sme muži alebo ženy, koľko rokov sme vo vzťahu a či neveru vnímame skôr emocionálne alebo naopak racionálne. Je jedno, či sa od celej veci dokážeme odosobniť a zdôvodniť si svoje konanie. Nikto z nás nie je lepší alebo horší. Ale hlavne, nikto z nás nie je stopercentne imúnny voči túžbe po niečom novom. A to práve vtedy, keď sme nespokojní. Nie s partnerom, ale so životom, ktorí vedieme a ktorí z nás spravil to, kým sme nikdy nechceli byť. Práve vtedy je nevera vykúpenie. Ako pre mužov, tak i pre ženy. Bez výnimky.
Mohlo by vás zaujímať: Jej láska a city sa obrátili proti nej: Kvôli mužovi bola ochotná zmeniť vieru, on ju takto kruto podrazil
Občas vidíme neveru ako záchranné koleso, ktoré nám niekto hodil
Každý, kto sa v živote dostane do bodu, v ktorom si uvedomí, že sa kvôli okolnostiam, rodine, práci, očakávaniam spoločnosti či pretvárke zmenil na osobu, ktorou byť nechcel, alebo žije život, ktorý tak celkom nie je podľa jeho predstáv, začne pochybovať. Potom stačí skutočne len tak málo, aby prišiel niekto, kto nám ukáže, že sa to dá aj inak. Ukáže nám stránky, ktoré sme v sebe dávno potlačili kvôli všeobecnému blahu, a vyvedie nás z omylu, že všetko musí byť jednotvárne.
V takej chvíli je schopný podviesť nielen muž, ale aj žena. Nie kvôli neúcte voči partnerovi, ale kvôli svetu, kde sme si zvykli mať právo na to, byť šťastnejší než sme a dávať seba na prvé miesto. A ak roky túto túžbu potláčame, skôr či neskôr sa nájde niekto, v kom nájdeme časť seba, ktorú sme dávno stratili a nebudeme schopní povedať nie.
Prečítajte si aj: Štyri štádiá lásky: Štvorka je v dnešnej dobe naozaj vzácny úspech
Neočakávajme slepú vernosť, ale pracujme na vlastnom šťastí
Aj preto by sme nemali slepo veriť, že nám sa to nikdy nestane, že nás nikto nikdy nepodvedie, a ak by nás miloval, nikdy by to neurobil. A už vôbec by sme si nemali hlúpo myslieť, že ako ženy niečoho podobného nie sme schopné. Realita je totiž celkom iná a naša naivita na nej nič nezmení. Radšej sa snažme pozrieť na vlastné životy a vlastné šťastie a nehľadajme dôsledok nevery v pohlaví. Chyba nastáva už vtedy, keď sa sami seba v určitom bode v živote pýtame, či takto vôbec chceme existovať, a ak áno, ako dlho. Pretože, ak nevera znamená, že budeme mať konečne pocit, že naozaj ŽIJEME, a bude znamenať znovuobjavenie samého seba a toho, čo sme kedysi chceli, no nikdy tak celkom nedosiahli, je absolútne jedno, či sme žena alebo muž. Každý k nej má rovnako blízko a nikto nie je viac či menej vinný.