Prečo nevieme byť sami so sebou? Toto vám objasní, prečo sa neustále máme potrebu obklopovať ľuďmi

Svet už nie je to, čo býval. Povie vám to sused ráno vo výťahu, poštár, keď nikdy nikoho nevie zastihnúť doma a hádže ľudom do schránok žlté papieriky, alebo človek, ku ktorému si prisadnete na lavičku v parku a vyrušíte ho z náhodnej meditácie.

Práve vtedy, keď sme sami, rastieme

Práve vtedy, keď sme sami, rastieme

Zdroj: Profimedia

Pred nejakým časom som pozerala dokument o mužovi, ktorý po 44 rokoch opustil brány väzenia a mal sa začleniť do spoločnosti.  Lenže, aké to je, vrátiť sa naspäť do života po tom, čo ste za bránami absolútnej nevedomosti a svojich vlastných myšlienok strávili štyri desaťročia a odrazu sa ocitnete na ulici, po ktorej sa denne prechádzajú tisíce ľudí a zovšadiaľ na vás kričia reklamy, výstižné slogany a billboardy, ktoré snáď nikdy nezhasnú? Aké to je, vrátiť sa do sveta, ktorý už dávno nie je to, čo predtým?

Inšpirujte sa: Tieto štyri body vám pomôžu nájsť zmysel svojho života: Posledný bod je veľkou skúškou!

Otis Johnson, spomínaný väzeň, to povedal veľmi výstižne. „Zo všetkých zmien, ktoré som si všimol všade naokolo, bola jedna skutočne najvýraznejšia. Ľudia zabudli na to, ako byť sami. Prechádzam sa ulicami a v sklách budov, kde som kedysi pozoroval svoj vlastný odraz,  vidím reklamy. Pred štyridsiatimi rokmi som sa prechádzal okolo a videl som sám seba, svoje neposlušné vlasy, zhrbený postoj či hĺbavý pohľad. Odraz mi pomáhal vycvičiť sa v sebakritike. Dnes už nevidím nič len reklamné spoty, ktoré na mňa kričia v snahe prehlušiť čo i len náznak môjho vnútorného hlasu.

Stojím na ulici a ľudia okolo mňa majú v ušiach slúchadlá. Najprv som si myslel, že sa všetci premenili na agentov FBI, až neskôr mi došlo, že sa všetci rozprávajú s niekým, koho majú práve na telefóne. A ak nevolajú, počúvajú hudbu a kráčajú nevedno kam, keďže práve píšu veľmi dôležitú správu všetkým, s ktorými majú začatú konverzáciu. Sadnem si do parku a pozorujem okolie. Nikto nesedí, nevníma prírodu, sám seba. Človek akoby zabudol, že v skutočnosti vždy bol a bude dôležitý v prvom rade on sám.“

Nenechajte si ujsť: Čím viac sa porovnávame s inými, tým viac strácame sami seba: Toto vám pomôže viesť spokojnejší život

Možno si to nechceme pripustiť, no nemá pravdu? Nemá človek, ktorý strávil 40 rokov osamote, premýšľaním o zmysle života skutočne pravdu, keď tvrdí, že nám dnešná doba vzala schopnosť  venovať sa aspoň v určitej chvíli svojho života sami sebe, svojim potrebám, myšlienkam, plánom či snom? Nie je to naozaj tak, že sme v ustavičnom hluku, šume, nárokoch, ktoré na nás kladie okolie a vzťahoch, ktoré považujeme za zmysluplné, aj keď už dávno nie sú, celkom zabudli, kde sme v tom celom chaose my? Kto sme a čo je naším zmyslom?

To ma však prinútilo zamyslieť sa. Prečo sme v neustálom pohybe, vyhľadávame spoločnosť  každú voľnú chvíľu, zostávame vo vzťahoch, ktoré nefungujú a stýkame sa s ľuďmi, ktorí nám viac energie berú ako dávajú? Pretože sa bojíme byť sami. Tento svet a realita, v ktorej žijeme z nás urobila ľudí, ktorí sa po sobotnom dni strávenom osamote nutne potrebujú aspoň vybrať do obchodu, aby sa porozprávali s niekým ďalším. Ľudí, ktorí radšej pôjdu bývať s niekým, s kým to už vopred nemá zmysel len preto, aby ich neskoro večer, keď sa vracajú z práce čakal rozsvietený byt.  Ale hlavne ľudí, ktorí ostávajú vo vzťahoch len kvôli tomu, že s nimi doslova zrástli, nepoznajú sa mimo zaužívanej pretvárky a boja sa sveta, ktorému by museli čeliť osamote.

Mohlo by vás zaujímať: Štyri štádiá lásky: Štvorka je v dnešnej dobe naozaj vzácny úspech

Psychológovia sa však zhodujú v tom, že strach zo samoty, nie je ničím výnimočným.  V 21. storočí a vo svete, kde je tak jednoduché nikdy nebyť sám, sme sa totiž naučili spoliehať sa na spoločnosť druhých za účelom utiecť pred sebou a svojimi problémami. Naučili sme sa žiť v nefunkčných vzťahoch, kde je ten druhý pre nás pilierom, ktorý nás drží pohromade aj keď celkom dobre nevieme, kto sme, čo od života chceme a kam kráčame. Hlavné je, že máme jeden druhého, nič viac nám netreba.

Opak je však pravdou. Práve samota je totiž čas, kedy skutočne rastieme. Na to, aby sme mohli spoznať samých seba, svoje potreby, myšlienky a túžby nepotrebujeme človeka, ktorý sa o nás postará vždy vtedy, keď sa na neho obrátime. Potrebujeme, aby sme sa tým človekom stali MY. Prestať sa skrývať za „dokonalými“ konverzáciami cez telefón či na káve a radšej si konečne prehovoriť do vlastnej duše. Počúvať svoj vnútorný hlas, usporiadať si svoje vlastné myšlienky, stanoviť si priority a postaviť sa svojmu životu a svojim problémom tvárou v tvár.

Inšpirujte sa: Ak chcete byť naozaj šťastný, sústreďte sa na tieto detaily: Neuveríte, aký rozdiel vo vnímaní sveta nimi dosiahnete

Až vtedy totiž pochopíme, o čom by náš život v skutočnosti mal byť. Až vtedy, keď svoje vlastné vnútro a budeme schopný žiť bez toho, aby naše šťastie a bytie záviselo na tom, či na nás niekto myslí, čaká nás doma alebo nám opäť večer venuje hodinku či dve svojho času, až vtedy sa skutočne staneme plnohodnotnou osobou.

Naučme sa znovu sedieť v parku, pozorovať okolie, písať si denník, v duchu premýšľať a hľadať odpovede na otázky, ktoré nás už dávno trápia. A nie u druhých, ale priamo v sebe. Skúsme sa predrať cez záplavu hluku, odporúčaní a noriem, ktoré zaplavili odrazy v zrkadlách. O tom, ako by sme mali viesť svoj život, čomu všetkému by sme mali venovať pozornosť, s kým sa stýkať a ako neukončiť vzťah len preto, aby sme sa vyhli tak strašidelnému slovu, akým je „samota“.

Práve ona nám totiž vo všetkom tom chaose ukáže našu pravú tvár a cestu, ktorou máme ísť, aby sme raz boli šťastný. Najprv samy a potom aj s tým správnym. Nikdy však nie naopak.

Viac článkov a inšpirácií z oblasti lifestylu, krásy, módy a vzťahov nájdete v jarnom čísle magazínu FEMINITY, ktorý je práve v predaji

Foto:
Profimedia
Zdroj:
EF

Súvisiace články

Diskusia k článku

comments powered by Disqus

Najčítanejšie články

Staň sa fanúšikom

Starostlivosť o seba