Vedela som, že môj snúbenec je promiskuitný: Vždy som si myslela, že v takom vzťahu nedokážem žiť, ale...

Mal to v sebe

„Viem, že ma za to, čo teraz poviem, bude veľa žien nenávidieť, no nedá mi to. Vždy som tak nejak verila, že muži sex k životu zákonite potrebujú a s jednou ženou ho budú ochotní mať len v prípade, že skutočne nadobudnú pocit, že im už žiadna iná nemôže dať viac. Aj Denis bol taký. Každý ho pokladal za sukničkára a muža, ktorý to ani s jednou ženou nemôže myslieť vážne. Potom som ale prišla ja, a aj keď ma okolie náramne odhováralo, začali sme si spolu.“ spomína Vanesa na svoje prvé, nie veľmi uvážené kroky, pokiaľ išlo o jej vzťah k Denisovi.

Inšpirujte sa: Láska je občas slepá: Toto sú dôvody, prečo som sa mužovi rozhodla tolerovať občasné ”bokovky”

„Hneď po niekoľkých týždňoch mi však došlo, že nie som jediná žena v jeho živote. A ani v posteli. Nepotrebovala som dlho pátrať, brať mu telefón alebo nebodaj sledovať, či naozaj z práce odišiel domov alebo je na hotely s kolegyňou. Otvorene sa o tom so mnou rozprával. Dokonca som mala pocit, že sa mu na túto tému vyjadruje ľahšie ako keď sa máme rozhodnúť, kam spolu zájdeme cez víkend. Spočiatku som sa snažila svoj vnútorný pocit úplného odporu a nechuti voči tomuto životnému štýlu potlačiť, užívať si jeho pozornosť a neriešiť zbytočne hlúposti, ktoré mi len komplikovali život. Nevedela som, ako dlho spolu reálne ostaneme, preto som si jeho pozornosť chcela užívať kým sa dá.“ dodáva Vanesa.

Prečítajte si aj: Podľa tohto správania som zistila, že manžel ju miluje: Už viem, prečo si nehľadať do domu mladú opatrovateľku

Prešiel rok a požiadanie o ruku

Vanesin vzťah mal však od krátkodobého flirtu skutočne ďaleko. Aj keď sa snažila užiť si každú minútu a nebrať celú vec príliš vážne, od ich prvého rande už prešiel viac než rok, riešili spoločné bývanie a každý jeden problém sa stal ich spoločným. „V tom si jeden večer kľakol, položil mi do lona prsteň a spýtal sa, či si ho vezmem. Nikdy v živote som sa necítila tak rozpoltene. Na jednej strane som vedela, že je mužom, ktorého nadovšetko milujem, a s ktorým si viem predstaviť nielen zajtrajšok, ale aj svoju budúcnosť. Na strane druhej, som však videla všetky tie ženy, s ktorými sa o neho delím, a ktoré tam niekde budú aj v prípade, že ich budem aj naďalej ignorovať a zatvárať si pred pravdou oči.“ opisuje svoje pocity Vanesa.

Mohlo by vás zaujímať: Až pri treťom manželstve som pochopila, v čom spočíva funkčný vzťah: Ignorovala som totiž predtým túto vec

„Zostala som ticho. Nevedela som, čo mám povedať a pri pohľade do jeho utrápených očí plných strachu z toho, že poviem nie, som sa cítila ešte horšie. Nakoniec som však nemohla len tak zahodiť všetko to, čo sme spolu rok budovali a povedala som áno. Nikdy som si však nebola neistejšia svojím rozhodnutím a on to dobre vedel. Vzala som si prsteň a povedala som, že chcem ísť domov. Nevládala som oslavovať, potrebovala som si najskôr utriediť myšlienky. Keď som sa však ráno zobudila, Denis bol preč. Vedľa postele ma čakal len krátky odkaz. Vraj odišiel na stretnutie. Nie s inou ženou, ale s mužmi, ktorí majú podobní problém ako on. Nevie, či sa tohto zlozvyku dokáže zbaviť úplne a ani koľko to bude trvať, to mu však nebráni v tom, aby sa o celú vec aspoň pokúsil. Vtedy som ostala nemo sedieť a uvedomila som si jedno. Ak on dokáže bojovať sám so sebou len preto, aby náš vzťah vydržal, dokážem sa aj ja povzniesť nad všetko a skúsiť  sa do toho naozaj vložiť. Skúsiť mu veriť, veriť v nás.“  spomína Vanesa na moment, ktorý sa jej navždy vryl do pamäti. Moment, kedy sa oficiálne pokúsila odsunúť nabok strach a nabrať odvahu plávať v aj keď celkom neznámych vodách.