Ako neplatiť úžernícke úroky pri úvere

* Moja mama trpí stareckou demenciou (nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony). Bratova manželka ju prehovorila, aby si zobrala pôžičku 600 Eur, sľúbila jej, že ju bude splácať. Jej by pôžičku nedali. Teraz ju nespláca. Ako môžem mojej mame pomôcť? Môžem podať trestné oznámenie??? Pôžička je na rok, mesačne splátky sú 98 Eur. To je skoro 100% úrok. Nie je to úžera? Poraďte mi prosím, pretože už má mama upomienku a blíži sa ďalší termín splátky.

Spôsob riešenia by som videla v troch rovinách. Prvá obrana by vychádzala z vášho, verím, že preukázateľného tvrdenia o stareckej demencii. Táto skutočnosť by mohla mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu (pôžičky) v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré nevyžaduje súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Je však nutné dokázať (znalecké dokazovanie, posudok...) existenciu prechodnej alebo trvalej duševnej poruchy vašej mamy v čase okamihu realizácie právneho úkonu. V prípade preukázania takéhoto stavu sa môže skúmať aj to, či nemala „jasný okamih“, ktorý by mal vplyv na platnosť právneho úkonu.

V druhej rovine, budeme z mála informácií, ktoré máme vychádzať z nasledovného právneho stavu. Podľa výšky úrokovej sadzby, ktorá je skutočne vysoká, dedukujem, že veriteľom vašej mamy je fyzická alebo právnická osoba s predmetom činnosti na poskytovanie pôžičiek a úverov, zameriavajúca na klientov v núdzi. Podľa výšky poskytnutého plnenia, doby splatnosti ako aj úrokov, ktoré by len ťažko boli individuálne dohodnuté, skôr jednostranne stanovené dodávateľom - veriteľom, môže ísť o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona 258/2001 Z.z., ak bola zmluva, ako predpokladám, uzavretá do 10.6.2010 (po tomto dátume vstúpil do účinnosti zák. č. 129/2010 Z.z.). Na základe tejto zmluvy vznikol medzi vašou mamou a osobou poskytujúcou finančné prostriedky právny vzťah dlžníka a veriteľa. Prostriedky, ktoré vaša mama získala, následne požičala vašej švagrinej (ústne uzavretá zmluva o pôžičke v zmysle § 657a nasl. OZ). Riešime teda dva zmluvné vzťahy - 1. mamy a jej veriteľa, 2. mamy a vašej švagrinej. Čo sa týka zmluvného vzťahu vašej mamy a jej veriteľa, doporučujem napadnúť platnosť zmluvy, resp. jej časti (žaloba o určenie neplatnosti výšky odplaty za spotrebiteľský úver) z dôvodu, že odplata (úroky) prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády č. 238/2008 („výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona“). Avšak istinu a oprávnenú odplatu/úroky (v súlade so zákonom) by musela veriteľovi zaplatiť. Túto čiastku by mala súčasne vymáhať (prípadne aj súdne žalobou na plnenie) od vašej švagrinej,  ktorá je  z titulu pôžičky dlžníkom vašej mamy. Ak by vašej mame z dôvodu omeškania platieb nevesty vznikla škoda, má nárok na jej náhradu v zmysle ustanovenia § 519 OZ. Ak vaša mama musela svojmu veriteľovi z titulu úveru zaplatiť vyššiu čiastku, ako získala späť od nevesty, ktorá ju k tomuto úveru presvedčila, mohla by od nej žiadať náhradu škody vo výške tohto rozdielu, z titulu úmyselného konania proti dobrým mravom. V prípade, že veriteľom nebol „podnikateľ“, možno podať žalobu na určenie neplatnosti výšky úrokov z dôvodu ich rozporu so zákonom, príp. dobrými mravmi.

Trestno-právne riešenie: podanie trestného oznámenia pre trestný čin úžery § 235 zák. 300/2005Z.z., prípadne podnet na obchodnú inšpekciu.

* Na internete som hľadala informáciu o dedení. Nenašla som však odpoveď na moju otázku. Potom som si našla vašu adresu a dúfam, že si nájdete čas na odpoveď.  Máme so súrodencami to šťastie, že nám rodičia ešte žijú. Dokonca budú mať na jeseň diamantovú svadbu. Máme však problém. Ak by jeden z nich zomrel, nechceli by sme z citových dôvodov riešiť otázku dedenia ihneď, ale až po smrti toho druhého. Pochopila som však, že nahlásenie úmrtia nezávisí od nás. Chceli by sme vedieť, ako by bolo možné situáciu riešiť, či je možné čakať na úmrtie oboch rodičov a až potom konať. Otec má 88 rokov a matka 77.

Vážená pani čitateľka, správne ste pochopili, že nahlásenie úmrtia nerobia dedičia, rovnako ako nepodávajú návrh na začatie dedičského konania. Súd koná ex offo (z úradnej moci). Dedičia ani iný subjekt nemôžu zabrániť tomu, aby konanie začalo.  Zákon musí chrániť právo všetkých dedičov, aj tých ktorí vám nemusia byť známy. Okrem manželských detí poručiteľa (ktoré môžu pochádzať z viacerých manželstiev a nemusia o sebe vedieť), dedia aj deti nemanželské, osvojené alebo ešte nenarodené. Ak by niektorý z vašich rodičov, čisto hypoteticky, takýchto dedičov mal a vy by ste mali možnosť zabrániť začatiu dedičského konania, zabránili by ste im týmto krokom dediť. Taktiež dedičia nemajú, resp. nemusia mať informáciu o tom, či poručiteľ, v tomto prípade váš rodič nezanechal závet, ktorým odkazuje určitý majetok aj osobe, ktorá vám deťom nemusí byť známa. Táto skutočnosť sa skúma po začatí dedičského konania. Ak je však situácia taká, že okrem rodiča a vás detí, ktorým citové dôvody bránia riešiť delenie majetku po smrti prvého rodiča (osobne to veľmi dobre chápem) nie sú iní dedičia, čo sa však preukáže až počas dedičského konania, môžete urobiť nasledovné:

V rámci dedičského konania po prvom zosnulom rodičovi dostanú dedičia priestor, aby sa medzi sebou vysporiadali dohodou. Jej obsah je výlučne na vôli dedičov, len nesmie odporovať zákonu alebo dobrým mravom a musí sa týkať všetkého majetku, ktorý je zahrnutý do súpisu aktív a pasív dedičstva. Ak sa teda vy deti ako dedičia vzdáte celého dedičského podielu v prospech žijúceho rodiča – dediča (nemožno sa vzdať v prospech osoby, ktorá nie je dedičom), súd bude musieť takúto dohodu schváliť, resp. notár osvedčí jej uzavretie. Vzdanie sa dedičstva v prospech iného dediča sa nepovažuje za odmietnutie dedičstva. Týmto postupom rodičovský majetok zostane vo vlastníctve pozostalého manžela a vy deti sa medzi sebou vysporiadate až v dedičskom konaní po smrti druhého rodiča.

Jana Martinková a jej kancelária Advocatus Martinková s.r.o. poskytuje komplexné právne služby takmer vo všetkých oblastiach práva, spolupracuje s najvýznamnejšími svetovými advokátskymi spoločnosťami, najmä so Skadden, Arps, Slate, Meagher & Flom (Europe) LLP. Jej odborné články a stanoviská preberajú aj zahraničné inštitúcie, ako anglický inštitút PSIRU- University of Greenwich, London, ktorý prevzal článok o zisku pre zdravotné poisťovne a jeho dosahu na medzinárodné arbitráže.