Presunúť na hlavný obsah

Ako žalovať nemocnicu

Právna poradňa

V právnej poradni každý týždeň na vaše otázky odpovedá advokátka Jana Martinková (35) z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková s.r.o. Z množstva vašich otázok zaslaných do redakcie, sme dnes podľa poradia vybrali tému týkajúcu sa žaloby nemocnice.

Chcela by som sa poradiť, poprosiť o radu.. Pred rokom mi zomrel otec po operácii(rakovina), ale v skutočnosti to bola infekcia..lekári zanedbali starostlivosť, lebo môj otec sa sťažoval na krvácanie z konečníka...lekári to pokladali za nepodstatne..dala som to prešetriť - dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde uznal, že lekári aj nemocnica  pochybili a ocov stav zanedbali..ako by som mala teraz postupovať ,mám vôbec šancu takýto spor vyhrať? Veľmi pekne ďakujem.

Úmrtie blízkeho človeka je strata, ktorú ani pri najväčšej vôli nemožno niečím nahradiť. Pri strate otca prichádza rodina nielen o živiteľa, ale jeho blízki stratia aj časť svojho vlastného citového života, na ktorý má právo každá ľudská bytosť. V súdnych procesoch sa dlho na tú najväčšiu nemateriálnu škodu nemyslelo, ako by strata otca znamenala len znížený rodinný príjem a výdavky s pohrebom. Postupne sa však stále viac dostáva do popredia aj uplatňovanie nemajetkovej ujmy pozostalými žalobou na ochranu osobnosti.

Pozostalí majú možnosť v danom prípade uplatňovať si svoje nároky v občianskoprávnom konaní voči zdravotníckemu zariadeniu, ktorého zamestnanci pochybili pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§420 ods. 2) prípadne voči lekárom, ak neboli napr. zamestnancami zdravotníckeho zariadenia.  Na vznik zodpovednosti zdrav. zariadenia, resp. lekára sa vyžaduje porušenie právnej povinnosti, spočívajúcej v takom konaní alebo opomenutí konania, ktoré bolo v rozpore s povinnosťami uloženými právnymi predpismi, resp. konanie lekára, ktoré nebolo v súlade so súčasným stavom lekárskej vedy (nedostatočná odbornosť, preceňovanie vlastných schopností, chyby pri uplatnení odbornosti, technické chyby zlyhanie zručnosti, nevhodné, nešetrné zaobchádzanie s pacientom, nedôsledné vedenie zdravotnej dokumentácie, nedostatky v organizácií práce). Toto porušenie by mohla obsahovať správa Úradu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Taktiež treba preukázať vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčinnou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. Nedbanlivostné zavinenie sa predpokladá, nemusí sa zo strany žalobcu dokazovať, môže byť však zo strany žalovaného lekára vyvrátené.

Náhradu škody môžu žiadať z dvoch právnych titulov:
1.      Z titulu majetkovej ujmy, v konaní o náhrade škody upravenej v ustanovení § 448 a §449 Občianskeho zákonníka (OZ), na základe žaloby na náhradu škody v zmysle uvedeného vznikajú poškodeným dva právne nároky.
a)      Prvý je nárok na  pozostalostnú úrazovú rentu v zmysle § 448 OZ, ktorý vzniká pozostalým voči ktorým mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, myslí sa tým každá fakticky vyživovaná osoba, nielen tí ktorí majú nárok na výživu podľa zákona o rodine, alebo nárok na dôchodok v zmysle predpisov o dôchodkovom zabezpečení (nielen deti, rodičia, súrodenci, ale i osoby, ktoré žili so zomretým pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť).  Výška náhrady sa vypočíta z priemerného zárobku zomretého. Nárok je daný, ak nie je uhradený dávkami sociálneho zabezpečenia, poskytnutými  z toho istého dôvodu. Tento nárok sa posúdi a jeho suma určí podľa § 92 a 93 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (výška náhrady sa vypočíta z priemerného zárobku zomretého).
b)     Ustanovenie § 449 OZ priznáva jednak nárok na náhradu účelných nákladov spojených s liečením, ktoré poisťovňa neuhrádza ( samozrejme treba ich preukázať) a nárok na náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom (služby pohrebnej služby, spopolnenie, cintorínske poplatky, zriadenie pomníka, úprava hrobu), pokiaľ neboli uhradené „pohrebným“ z titulu sociálneho poistenia. Nárok na náhradu v zmysle § 449 má ten, kto ich vynaložil, nemusí ísť o dediča.
c)      Z titulu nemajetkovej ujmy, v konaní na ochranu osobnosti (žaloba na ochranu osobnosti) v zmysle ustanovení o ochrane osobnosti (§11, §13 OZ). Predmetom tejto ochrany je okrem iného aj právo na ochranu života, zdravia, telesnej integrity, intímnej sféry, vnútorného myšlienkového, či citového života človeka, jeho života v rodine, citových vzťahov k inej osobe... Zavinená smrť blízkej osoby predstavuje vzhľadom k vzájomným úzkym a pevným citovým, sociálnym a morálnym väzbám vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvoj a naplňovanie osobnosti pozostalého, preto môže byť kvalifikovaná ako ujma na jeho osobnostných právach. Aktívne legitimovanou na podanie satisfakčnej žaloby (na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia) je každá fyzická osoba (nielen najbližší príbuzní), ktorej osobnostné právo (napr. právo rozvíjať rodinné, či iné citové vzťahy) bolo neoprávneným zásahom, v tomto prípade spôsobením smrti človeka, porušené.
Pri škode na zdraví plynie len subjektívna premlčacia doba, ktorá je pri žalobe na náhradu škody dvojročná a začína plynúť v okamihu, keď sa poškodený dozvie nielen o škode (nie o škodnej udalosti) a jej rozsahu objektívne určiteľnému do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť na súde ale aj o tom, kto za vznik škody zodpovedá. Nárok na finančnú satisfakciu z titulu ochrany osobnosti sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej lehote.
 
Zhrnutie:
Pozostalí majú právo voči zdravotníckemu zariadeniu/lekárovi na:
- Pozostalostnú úrazovú rentu
- Náhradu nákladov spojených s liečením a pohrebom
- Jednorazové odškodnenie vo forme nemajetkovej ujmy
Záruku na úspech v spore Vám nikto nedá, takisto neočakávajte milióny, žiaľ z právneho hľadiska ľudský život nemá veľkú cenu, navyše nemocnica sa bude brániť tým, že sa jednalo o chorého človeka (rakovina). Ale bez žaloby sa budete musieť uspokojiť len s morálnou satisfakciou vo forme konštatovania ÚDZS.

Nároky poškodených pacientov alebo pozostalých sa u nás neuplatňujú v takej miere ako v zahraničí, možno by pomohla konkrétnejšia právna úprava (kto a čo môže v akej výške žiadať), napr. novelizáciou občianskeho zákonníka, ako sa tomu stalo v máji 2004 v Českej republike.  V zmysle § 444 ods. 3 z. 40/1964 Sb. Majú pozostalí – každý samostatný nárok na jednorazové odškodnenie v konkrétnych výškach: manželovi/manželke 240 000 Kč, každému dieťaťu 240 000 Kč, každému rodičovi 240 000 Kč, každému rodičovi pri strate nenarodeného počatého dieťaťa 85 000 Kč, každému súrodencovi 175 000 Kč, každej ďalšej blízkej osobe žijúcej v spoločnej domácnosti s usmrteným v čase škodnej udalosti 240 000 Kč.

Na záver si dovoľujem autorku otázky upozorniť, že na objektívnu právnu analýzu prípadu by bolo nutné oboznámiť sa s ďalšími významnými okolnosťami prípadu. Ostatní čitatelia nech majú na zreteli, že odpoveď sa viaže čo najkonkrétnejšie k danej otázke - nároky pozostalých v prípade úmrtia pacienta voči nemocnici resp. lekárovi, nezaoberá sa nárokmi zo sociálneho poistenia, z úrazového poistenia, životného poistenia a pod.