Rodič na striedačku

OTÁZKA: Zaujímalo by ma, ako úspešne funguje striedavá starostlivosť o dieťa, či už sú s tým nejaké skúsenosti v iných krajinách? U nás sa tým chce zlepšiť prístup k výchove aj otcom, ktorí sa doteraz museli uspokojiť s občasnými víkendmi, ale či to je aj pre dieťa ideál, neviem odhadnúť.

Ideálny stav pre dieťa by bolo, keby žilo v harmonickej rodine spoločne s oboma rodičmi. Rozvod alebo rozchod rodičov, resp. ich nedorozumenia tento ideál zničí a striedavá starostlivosť sa len snaží uchovať vzťah dieťaťa k obom rodičom, tlmiť rozvodové a porozvodové boje o deti, ako aj odstrániť pretrvávajúcu tendenciu súdov zverovať deti do výlučnej starostlivosti matiek a oberať ich nepriamo o otcov (tých otcov, ktorí majú o dieťa záujem a sú schopní dať výchove dieťaťa primeranú náplň). Striedavá starostlivosť navyše smeruje i k dosiahnutiu účelu čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý hovorí, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

Striedavá starostlivosť sa zaviedla do nášho právneho poriadku na základe pozitívnych skúseností z iných krajín, kde funguje i viac ako 20r. a osvedčila sa (najdlhšie v USA), pričom zákonné znenie sme prevzali prevažne z českého právneho poriadku, ktorý ju pozná už 12 rokov. Naše paragrafové znenie však rozširuje možnosti reálneho uvedenia striedavej starostlivosti do praxe (ak so striedavou starostlivosťou súhlasí čo i len jeden z rodičov, súd musí skúmať, či je v záujme dieťaťa). Samozrejme, že súd môže pri zvažovaní skutočností dôležitých pre rozhodnutie prísť i k názoru, že striedavá starostlivosť v konkrétnom prípade nie je vhodným riešením.
Výskumy i štatistiky však preukazujú, že pozitíva striedavej starostlivosti ďaleko presahujú jej negatíva. Deti v takejto starostlivosti na rozdiel od výlučnej starostlivosti jedného z rodičov majú nielen lepšie rodinné vzťahy, ale vykazujú aj lepšie telesné aj fyzické zdravie, lepšie študijné výsledky, menšie emočné problémy, lepšie sa sociálne začleňujú, sú spokojnejšie, adaptovateľnejšie a sebavedomejšie. Aj rodičia sú spokojnejší, necítia sa diskriminovaní, naučia sa spolu lepšie komunikovať, platia výživné pravidelnejšie a menej sa obracajú na súd.

OTÁZKA: Dobrý deň, čítal som článok o striedavej starostlivosti a mám jednu otázočku. Viete mi povedať čo sa deje v prípade, že dieťa mám s partnerkou, s ktorou som nebol v manželskom vzťahu (syn má moje priezvisko). Žil som s ňou asi 5 rokov a teraz sa staráme o syna striedavo (mesiac je tam a mesiac tu). Problém je, že príde moment, keď malý pôjde do školy. Ja som v Bratislave a ona v Poprade. Teraz sa to dá, kým je v škôlke, ale neviem si to predstaviť o rok, keď pôjde do prvej triedy. Malý má trvalé bydlisko u mňa. Zatiaľ to funguje, len už som mal párkrát vyhodené na oči, že môžem byť rád, že mi ho dá a podobne. Ďakujem

Frekvencia striedania je skutočne veľmi individuálna a závisí od miery prispôsobivosti dieťaťa. Keďže v útlom veku Vaše dieťa zvláda mesačné striedanie (zamyslite sa, či doteraz na neho striedanie domova nemalo negatívny vplyv), možno by sa vedelo adaptovať na ročné intervaly, ktoré z hľadiska návštevy školy by boli najvhodnejšie. Samozrejme za predpokladu, že v období pobytu dieťaťa u jedného rodiča, by druhý rodič mal mať právo byť s dieťaťom v kontakte, resp. ho navštevovať.

OTÁZKA: Skúma sudca aj vzťah detí ku každému z rodičov ?
Samozrejme, že skúma. Je to dôležité najmä pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov, napr. pri rozvode alebo ak rodičia spolu nežijú. Zákon o rodine ustanovuje súdu povinnosť rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Cieľom je vždy vytvoriť dieťaťu čo najpriaznivejšie podmienky pre jeho výchovu a vývin, preto veľmi zaváži okrem iných dôležitých faktorov i jeho vzťah ku každému z rodičov, ako i ktorý rodič prispel k výchove dieťaťa najmä zo stránky rozumovej a mravnej.

OTÁZKA: Berie sa ohľad na to,  s kým deti chcú žiť aj keď nemajú dosť rokov, napríklad myslím tým deti vo veku od 10-12 rokov.
Áno. Ako podklad pre jeho rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností, prihliada súd i na citovú väzbu detí k rodičom. Súd venuje náležitú pozornosť názoru dieťaťa a prihliada pritom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. Vo veku 10-12r. maloletí už vedia vyjadriť svoj názor a vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré sa ich týkajú. Avšak vôľa detí nie je jediný faktor, na ktorý súd prihliada pri rozhodovaní, takže ak súd zistí, že vzhľadom na iné skutočnosti by nebolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do starostlivosti toho rodiča, s ktorým chce žiť, môže súd rozhodnúť aj inak.

OTÁZKA: Je možné deti pri rozvode rozdeliť i keď samé nechcú ?
Pre súd a jeho rozhodovanie je vždy prvoradý záujem maloletých detí. Ani nepredpokladáme, že by rozdeliť súrodencov chceli samotní rodičia. Vzhľadom na citové väzby medzi súrodencami ako i iné faktory je málo pravdepodobné, že by rozdelenie súrodencov bolo v ich záujme. Záujmy maloletých detí musia byť vždy nad záujmami rodičov. K rozdeleniu detí pristupuje súd až v ojedinelých a odôvodnených prípadoch, napr. ak si už privykli k rôznemu výchovnému prostrediu (čo nie je daný prípad)  /R 45/1970/ a oddelená výchova by bola v záujme oboch maloletých detí. Takéto rozhodnutia súdov sú skôr ojedinelé. Súd pri takomto rozhodovaní prihliada i na možnosť ďalšieho styku so súrodencami, aby nedošlo k ich vzájomnému odcudzeniu.

Jana Martinková a jej kancelária Advocatus Martinková s.r.o. poskytuje komplexné právne služby takmer vo všetkých oblastiach práva, spolupracuje s najvýznamnejšími svetovými advokátskymi spoločnosťami, najmä so Skadden, Arps, Slate, Meagher & Flom (Europe) LLP. Jej odborné články a stanoviská preberajú aj zahraničné inštitúcie, ako anglický inštitút PSIRU- University of Greenwich, London, ktorý prevzal článok o zisku pre zdravotné poisťovne a jeho dosahu na medzinárodné arbitráže.