Štúdium

Strednú školu absolvoval v Trnave na strednej poľnohospodárskej škole. Neskôr študoval právo na vysokej škole.

Kariéra

Ako absolventa strednej poľnohospodárskej školy ho totiž neprijali na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, a tak sa stal komerčným právnikom. Treba však určite spomenúť aj to, že skôr, ako sa mu to podarilo, „makal“ aj manuálne. Ako robotník pracoval v v Skloplaste Trnava, kde jazdil na vysokozdvižnom vozíku.

Právo skončil v čase nežnej revolúcie. „Zostal som pracovať na právnickej fakulte, plat som mal 1 700 korún brutto. Z toho sa nedalo veľmi vyskakovať. Začal som preto poskytovať aj právne služby,“ spomína Kollár.

Multimilionár presne vie, kedy zarobil svoj prvý milión korún a netají, že v roku 1991, keď ho získal, išlo o hotový majetok. „Viete, čo to bolo za balík v tom čase? Nevedel som čo s ním. Rozmýšľal som, či si mám v banke prenajať trezor, či ich dať na účet, alebo doma uložiť pod posteľ,“ s úsmevom poznamenáva Kollár, ktorý svoje prvé veľké peniaze napokon investoval.
Obrovskou mierou k zveľadeniu Kollárovho majetku prispela kupónová privatizácia. V tejto súvislosti dominoval práve ako muž s právnickým vzdelaním.


Boháč bol „sivou eminenciou, ktorá požehnávala zmluvy“ pri transformácii investičných fondov na akciové spoločnosti. „Ale to nebola klasická privatizácia. Samozrejme, investičné fondy boli jednou z možností, ako sa dostať lanovkou na kopec. Žiaden fond som osobne nezískal, ani neovládol. Robil som len právne služby, a to je rozdiel,“ vysvetľuje, ako to bolo z jeho pohľadu.




Najväčšiu časť Kollárovho majetku tvorí významný podiel v strojárskej skupine firiem HTC Holding, do ktorej patrí napríklad brniansky výrobca traktorov Zetor, alebo topoľčiansky Elektrokarbon.
Práve v tomto strojárskom Holdingu investoval najviac a považuje ho za kľúčový.
Multimilionár sa však venuje aj ďalším aktivitám – vinárstvu aj kúpeľníctvu. Je napríklad spoluvlastníkom kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach.