Žijúca legenda strieborného plátna, hollywoodska hviezda Jane Fondová sa 21. decembra dožije 75 rokov.
Dcéra slávneho otca herca Henryho Fondu sa v druhej polovici 60. rokov 20. storočia zaradila medzi vtedajšie sexsymboly a neskôr patrila medzi popredné postavy mierového hnutia. Bola sedemkrát nominovaná na Oscara. Má dve prestížne ocenenia Americkej filmovej akadémie za kreácie vo filmoch Klute (1971) a Coming Home (Návrat domov, 1978) a v máji 2007 jej v juhofrancúzskom meste Cannes na jubilejnom 60. filmovom festivale za celoživotné dielo, mimoriadne herecké kvality a spoločenskú angažovanosť udelili Zlatú palmu.
Jane Fondová sa narodila 21. decembra 1937 v New Yorku (USA). Detstvo strávila na otcovej farme v americkej Kalifornii. V 15 rokoch jej tragicky zomrela matka a odvtedy vyrastala u svojej babičky v štáte Connecticut (USA). Tam navštevovala Greenwich Academy. Na Vassar College v New Yorku študovala hru na klavír a maliarstvo v Paríži (Francúzsko). Aj keď najprv nemala veľký záujem o herectvo, už ako 17-ročná účinkovala v amatérskom divadle.
Profesionálnu kariéru začínala ako modelka v New Yorku, kde v roku 1958 absolvovala hereckú prípravu v hereckom štúdiu Lee Strasberga. Debutovala v roku 1960 na Brodwayi v šou Bolo to malé dievča a zároveň sa prvý raz objavila na filmovom plátne ako hrdinka komédie Tall story. Medzinárodnú hviezdu sa z nej snažil urobiť francúzsky režisér Roger Vadim, za ktorého bola päť rokov vydatá. V spolupráci s ním vznikli filmy La Ronde (Kruh, 1964), The Chase (Štvanica, 1966) a Barbarella (1968).
Na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia sa aktívne angažovala v kampani proti vojne vo Vietname a verejne propagovala svoje ľavicové názory. Spolu s ďalšími hercami a spevákmi založili zájazdový súbor F.T.A, s ktorým vystupovali v okolí vojenských základní v Tokiu (Japonsko), na Filipínach a na Havaji a šírili protivojnový program. Dokonca ju i niekoľkokrát zatkli.
Medzi nominovaných na Oscara sa dostala aj v roku 1977 za postavu spisovateľky Lillian Hellmannovej vo filme o priateľstve dvoch protifašistických odbojárok Julia (Júlia). Za svoj výkon v tomto filme získala cenu Bafta. V nasledujúcom roku (1978) získala v poradí už druhého Oscara za najlepšiu herečku v hlavnej postave a to za postavu Sally Hydeovej vo vojnovej melodráme Coming Home (Návrat domov).
Medzi nominovanými na Oscara sa objavila ešte trikrát: ako ambiciózna televízna reportérka v dráme The China Syndrome (Čínsky syndróm, 1979), odhaľujúca vážne nedostatky v bezpečnosti atómovej elektrárne. Ďalšiu nomináciu jej vyniesla postava dcéry starých rozvedených rodičov v rodinnej psychologickej dráme On Golden Pond (Na zlatom jazere, 1981). Naposledy sa medzi nominovanými umiestnila vďaka kreácii postavy herečky trpiacej alkoholizmom, ktorú podozrievajú z vraždy známeho fotografa v trileri Ráno po vražde (The Morning After, 1986).
Úloha psychiatričky Marty Livingstonovej v psychologickej dráme Agnes of God (Anežka božia, 1985) jej vyniesla cenu ex aequo na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Karlových Varoch 1986.
V roku 1976 založila vlastnú produkčnú spoločnosť IPC Films a od začiatku 80. rokov 20. storočia sa venovala propagácii aerobiku a cvičeniu prostredníctvom videokaziet alebo populárnych kníh. V roku 1990 sa zdalo, že s kariérou herečky nadobro skončila. K filmu sa vrátila až o 15 rokov neskôr v komédii Monster-in-Law (Diabolská svokra, 2005), v ktorej stvárnila postavu svokry a matky. Hrala aj v romantickej komédii Georgia rule (Rebelka proti svojej vôli, 2007).
Jej knižné memoáre sa pod názvom My Life So Far (Môj život je dávno preč) objavili na knižnom trhu v roku 2005. Jane Fondová je známa tým, že prostredníctvom rôznych kampaní odrádza kolegyne od skrášľovacích plastických operácií. V televíznom seriáli The Newsroom účinkovala v roku 2012. Vo svojej práci pokračuje aj ďalej a diváci ju uvidia v nasledujúcom roku v novej filmovej dráme.
Text: TASR
Foto: SITA
