Liek na dušu bez receptu? Muzikoterapia
To, čo nepríjemné zvuky na ľudskej psychike pobabrú, to dá príjemná hudba dohromady.
O tom, že nejde o akýsi šamanizmus alebo pochybnú domácu liečebnú metódu, svedčí fakt, že hudbu ako liek využívajú aj vyštudovaní psychiatri. Pozitívne skúsenosti s muzikoterapiou má napríklad i Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela v Pezinku.
"Nie všetky zvuky sú pre človeka prínosom. Hluky a šumy, teda nehudobné zvuky, pôsobia na ľudský organizmus negatívne. Stále viac je ľudstvo vystavené zhluku zvukov, pričom mozog ich nevníma vedome, organizmus ich však registruje. Tým vzniká záťaž vedúca k stresu a napätiu," vysvetľuje Soňa Tomašových z pezinskej nemocnice.
Problémom je, že človek je schopný prijímať množstvo hluku ako samozrejmosť a navonok ho ignorovať bez toho, aby si uvedomil, že na neho pôsobí deštruktívnym spôsobom. To v konečnom dôsledku môže spôsobiť rôzne psychické poruchy. Proti tomu sa však dá bojovať podobnou zbraňou - tiež zvukom, ale malebným.
"Hudba vedie k prirodzenému posilneniu imunitného systému a jej meditačné, relaxačné i liečivé účinky sú dnes už dokázané a dobre známe. Pravidelný nácvik počúvania hudby zlepšuje schopnosť koncentrácie, uľahčuje rozhodovanie, rozvíja tvorivé myslenie, bystrí pamäť a fantáziu. Pravidelné relaxačné cvičenia zmierňujú bolesti hlavy, únavu, podráždenosť, zvyšujú kreativitu a celkovú pracovnú aktivitu," dodáva doktorka Tomášových.
Hudba v strohom nemocničnom prostredí podporuje relaxáciu pacienta, ten je potom voči okoliu naladený pozitívnejšie. Muzikoterapiu možno použiť u všetkých vekových kategórií. Dá sa rozdeliť na aktívnu, kedy pacienti sami spievajú a hrajú, alebo formy pasívnu, keď ju pacienti len počúvajú.
Ako hudba pôsobí na organizmus
Počúvanie hudby vyvoláva u človeka určité psychické i telesné procesy. "Hudbu vnímame a preciťujeme celým svojím vnútrom a jednotlivé tóny v nás vyvolávajú určité nálady, pocity, afekty, ako i zmeny správania a súčasne ovplyvňujú aj naše najdôležitejšie vegetatívne funkcie. Melódia pôsobí na našu pamäť tak, že tóny jej napomáhajú vybavovať si pamäťové záznamy, v ktorých je podobný zvuk už raz zachytený. K záznamu sa vzťahuje nejaká emócia. Pokiaľ sa človek dostatočne uvoľní, môže sa u neho dostaviť emócia spojená so záznamom, ktorý práve "vyplával" na povrch," vysvetľuje psychiatrička.
Hudba má okrem toho liečivé účinky aj na telesné orgány, čo je tiež vedecky dokázané. Tóny v určitej melódii podporujú vegetatívne prejavy organizmu. Zvuk vytvára vibrácie pohybujúce sa vzduchom a ovplyvňuje ľudské telo. Svaly a nervy postihnutej časti tela sa počas hudby koncentrujú a relaxujú - najmä v krátkych pauzách v skladbe. Hudbou do tela vchádza energia a ovplyvňuje nervový systém. Upokojujúce melódie liečia vysoký krvný tlak, napätie, kŕče, nespavosť, srdcové ochorenia a aj bolesti hlavy.
Zvukovú vlnu môžu vnímať aj ľudia, ktorí sú nedoslýchaví, hluchí alebo hluchoslepí. Majú totiž veľmi rozvinuté ostatné zmysly, najmä hmat. Vďaka tomu vnímajú dopad zvukovej vlny na celý povrch tela ďaleko intenzívnejšie. Je známe, že nepočujúci improvizovane tancujú v rytme hudby. Rozkmitané molekuly zvukovej vlny prúdiace vzduchom dopadajú na ich kožný systém. Následné spracovanie v centrálnom nervovom systéme má za následok uvedomenie si vibrácií spojených s rytmom hudby. Rytmus potom môžu vnímať i skrz podlahu bosými chodidlami alebo dlaňami opretými o drevené obloženie stien sály.
Hudba pomáha aj pri Parkinsonovej chorobe, pri koktavosti i ďalších rečových vadách, u pacientov s neurotickými poruchami, poruchami osobnosti, poruchami príjmu potravy, u závislých od alkoholu a iných návykových látok, ale aj u pacientov pri doliečovaní psychóz, pri schizofrénii. Závislý pacient má často problémy v komunikácii, ale i problémy s vlastnými emóciami. Nereálne hodnotí minulosť a budúcnosť a má značne oslabenú vôľu. Prostredníctvom rytmu, melódie a harmónie sa aktivuje jeho emocionálne prežívanie, upevňuje sa schopnosť sústredenia a rozvíja sa komunikácia.
Výber hudby
- Na meditáciu sú vhodné organové koncerty Bacha alebo Haydna, Vivaldiho diela, ale aj Beethovenove klavírne sonáty.
- Pre vzbudenie emócií sú dobré symfónie Mozarta, Beethovena, Brahmsa, Dvořáka, Mahlera, Čajkovského, klavírne koncerty Chopina, operné predohry od Verdiho, Rossiniho, Pucciniho, Bolero od Ravela a podobne.
- Pre uvoľnenie, zábavu, či odpočinok môže byť dobrá aj moderná hudba - najmä folk, country alebo filmová hudba.
Text pripravil: Tomáš Hladký pre oŽene.sk, spracované s pomocou zdroja Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela
Foto: SHUTTERSTOCK
