Presunúť na hlavný obsah

Advokátka Jana Martinková na tému: Aké práva a hranice má gynekológ vo vzťahu k našej intimite?

Právna poradňa

Návšteva gynekológa by sa mala absolvovať minimálne raz ročne a to aj napriek tomu, že pre veľa žien nie je najpríjemnejšia. Do akej miery majú gynekológovia právo zaobchádzať s našou intimitou? Na túto otázku odpovedala advokátka Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková s.r.o.

Pri poskytovaní akejkoľvek zdravotnej starostlivosti musí byť zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti rešpektované právo pacienta na ochranu ľudskej dôstojnosti, právo na súkromie a intimitu pacienta ako aj rešpektovaná jeho telesná a psychická integrita. Zákon vyžaduje, aby bol prístup zdravotníkov humánny, etický a dôstojný. Osobné súkromie pacienta musí byť rešpektované pri výkone diagnostických vyšetrení, pri prehliadke u odborného lekára a lekárskom ošetrení alebo chirurgickom zákroku vo všeobecnosti, nehovoriac o nevyhnutnosti, aby tieto úkony boli vykonávané v primeranom prostredí a len v prítomnosti osôb, ktorých prítomnosť je nevyhnutne potrebná. Pacientka môže podľa Charty práv pacienta odmietnuť i prítomnosť medikov pri vyšetrení. Má právo, aby pri všetkých úkonoch bola len on a lekár a sestra. Má právo na to, aby nebola obnažovaná v ordinácii, kde nie sú dobre zatvorené dvere, kde chýbajú závesy alebo ak tam ešte lekár ani neprišiel. Pacient má dokonca právo žiadať, aby s ním zdravotnícki pracovníci zaobchádzali citlivo a brali ohľad na jeho pocity.

Gynekológ sa pýta pacientky otázky týkajúce sa anamnézy, spýta sa na prekonané choroby, prípadné dlhodobé ochorenia, operácie, ochorenia žíl, fajčenie, choroby v rodine, pravidelnosť a priebeh menštruácie Môže sa pacientky opýtať, či žije aktívnym alebo pasívnym sexuálnym životom. Pri rutinnej, resp. preventívnej prehliadke, nepotrebuje lekár žiadne informácie týkajúce sa sexuálneho života pacientky a teda by sa na ne ani nemal pýtať. Počas vyšetrenia sa môže pýtať na prípadné bolesti, výtok, pálenie, svrbenie alebo krvácanie. Pre rozsah jednotlivých výkonov je určujúci aj vek a zdravotný stav pacientky. Samotná prehliadka vyžaduje, aby  sa pacientka vyzliekla od pása nižšie. Gynekológ zavedie do pošvy jeden či dva prsty a druhou rukou prehmatáva brušnú stenu pošvy. Následne zavedie vyšetrovacie zrkadlá, a kŕčok maternice, zisťuje polohu, veľkosť, pohyblivosť maternice a vaječníkov. Špachtličkou odoberie vzorku na mikrobiologické vyšetrenie a tiež ster na cytologické vyšetrenie krčka maternice. Nakoniec môže navrhnúť a prípadne urobiť ultrazvukové vyšetrenie s vaginálnou sondou. Podľa potreby sa môžu urobiť aj odbery na hematologické a biochemické vyšetrenia, vyšetrenie konečníka, komplexné gynekologické vyšetrenie pomocou kolposkopu, palpačné vyšetrenie prsníkov.

V prípade, že pacientka príde s konkrétnym gynekologickým problémom, môže lekára zaujímať konkrétnejšie jej intímna hygiena, depilácia intímnych miest alebo či má stáleho sexuálneho partnera. Forma komunikácie by mala byť zvolená vhodne k veku a povahe pacientky.

„Dotyky“ lekára smerujúce k stanoveniu diagnózy by  nemali trvať neprimerane dlho, resp. by sa nemali neprimerane dlho sústreďovať len na jedno miesto, navyše ak sa toto miesto nejaví ako problematické. Tiež by nemali by byť veľmi nepríjemné. Dotyky lekára na vonkajšie genitálie by mali smerovať len k tomu, aby  získal „prehľadne“ pole.

Aby sa predišlo prípadným „nedorozumeniam“ medzi pacientkou a lekárom, bolo by vhodné, aby bola v ordinácii prítomná i zdravotná sestra. Jej prítomnosť môže byť v mnohých smeroch prospešná nielen pre pacientku, ale i pre lekára.

V súvislosti s uvedeným treba pamätať i na to, že údaje o pacientovi nesmú byť prístupné tretím osobám a zdravotné záznamy o pacientovi majú dôverný charakter a ako také sa musia primerane chrániť. Lekárske tajomstvo má chrániť všetko, čo sa zdravotník dozvedel pri výkone povolania, teda nielen to, čo mu bolo zverené, ale aj čo videl, počul alebo vyrozumel.

Každý pacient má právo podávať sťažnosť vždy, keď utrpí škodu, a právo dostať odpoveď alebo inú formu spätnej väzby. Pokiaľ sa pacientka domnieva, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti neboli rešpektované jej práva na súkromie, intimitu a ľudskú dôstojnosť, mala by sa s podnetom obrátiť na Slovenskú gynekologicko- pôrodnícku spoločnosť, na príslušný samosprávny kraj alebo Ministerstvo zdravotníctva SR, podľa typu zdravotníckeho zariadenia. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zase dohliada nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ pacientka utrpela v dôsledku vyšetrenia, či liečby pri poskytovaní zdravotníckej služby telesnú alebo morálnu a psychickú ujmu, má právo na dostatočnú náhradu škody a to v primerane krátkej dobe. Ak v dôsledku napr. neetického konania lekára dôjde k zásahu do dôstojnosti a súkromia pacientky (nielen nevhodnými otázkami, dotykmi, ale napr. i porušením lekárskeho tajomstva), má právo z titulu ochrany osobnosti domáhať sa, aby sa upustilo od týchto neoprávnených zásahov, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. V krajnom prípade nie je vylúčené ani trestné oznámenie, napr. pre trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi, poškodzovania cudzích práv alebo veľmi výnimočne i pre trestný čin znásilnenia či sexuálneho násilia.