Presunúť na hlavný obsah

Spomienky, ktoré sme ako deti nenávideli a dnes nám chýbajú: Za toto by sme dali čokoľvek

Zábava

Detstvo sa nám spája s množstvom spomienok. Na zlé sme už zabudli a teraz s láskou spomíname aj na veci, ktoré nám kedysi poriadne vadili.

 

Nudný spánok

Úplný nezmysel! Kto to kedy videl, spať popoludní. Veď strácame toľko dôležitého času, ktorý by sme najradšej venovali hrám, naháňačkám a ihrisku. Nebolo väčšieho nepráva ako spánok v škôlke. Tých zábavných vecí, ktoré sme mohli stihnúť a my sme sa mali tváriť, že spíme. A so zavretými očami iba čakať, pokiaľ vychovávateľky odišli na toaletu a my sme mohli aspoň na dve minúty blbnúť. Teraz by sme si s najväčšou radosťou po obede v práci trošku oddýchli na lehátku.

Súrodenecká nenávisť

Bitky, hádky a plač. Toto sa spája s detstvom mnohých súrodencov. Je veľkou výnimkou, keď spolu súrodenci vychádzajú od útleho detstva až po dospelosť. Ten žaloval na tú a ona zase na neho. Vždy keď sme niečo vyviedli, narástli nám pomyselné rožky a iba sme v tichosti čakali, kedy ten druhý dostane „zaracha“. Nenávideli sme sa a zároveň tak veľmi ľúbili, no to sme si uvedomovali oveľa menej a oveľa neskôr.

Prázdniny u babičky vo veku 12+

Každé prázdniny strávené na dedine u babičky. V útlom detstve úžasné prázdniny a dni s domácimi zvieratkami a neustále sme si užívali prírodu. No v pubertálnom veku to najhoršie, čo sa môže dieťaťu stať. Ďaleko od priateľov, s ktorými sme tak radi blbli vonku. Pretrucovali sme takmer celé prázdniny a nenávideli sme rodičov za to, že nás zase prinútili odísť preč. Ach, čo by sme dnes za to dali, keby sme mohli aspoň víkendy tráviť niekde mimo uponáhľaného mesta.

Zdravé jedlo nám strpčovalo život

Zjedz tú kapustu. Daj si aj paradajku! Týmito a podobnými frázami nám rodičia poriadne strpčovali život. Ovocie a zelenina nás vôbec nebavili a radšej by sme plávali v hrnci plnom zemiakovej kaše, mäsa a sladkostí. Dnes sa síce zo zdravého jedla tešíme, no nedostatok času nám častokrát nedovoľuje, aby sme si ho naplno užívali a vychutnávali. Namiesto toho občas zablúdime do krajiny najrôznejších „vyprážancov“ v rýchlom občerstvení.

Všade samé zákazy, príkazy...

Chodili sme domov vždy, keď prvé verejné osvetlenie zahlásilo službu. Bolo to pre nás veľmi nepochopiteľné, keď sme si nemohli obliecť nové šaty do parku alebo vziať von nový prírastok do našej rodiny hračiek. Všetky skvelé veci nám „dospeláci“ zakazovali a oni si pritom mohli robiť všetko, čo im napadlo. Dnes sme „dospeláci“ my, no že by sme si užívali nekonečnú slobodu sa povedať nedá. Chodíme do práce, staráme sa o domácnosť a najmä, musíme platiť účty.

Povinné krúžky

Nevadili nám, ale iba pokiaľ s nami chodili aj kamaráti. Neznášali sme pocit, že my sme museli chodiť každý deň na klavír či na výtvarnú, keď sa ostatní hrali. Brali sme to ako povinnosť, nie ako zábavu. Mohli sme prekonávať svoje hranice, no pre dieťa je takáto činnosť absolútne nepodstatná, niekedy až otravná. Momentálne sme radi, ak stihneme aspoň dvakrát do týždňa posilňovňu, kurz varenia alebo bicykel.

 

- Najčítanejšie -

Diskusia k článku

comments powered by Disqus