Advokátka Jana Martinková: Za internetové diskusie sa možno dostať aj do väzenia

Internetové diskusie sú nezriedka plné urážlivých, invektívnych, či už pravdivých alebo i klamlivých výrokov. Mnohé z nich sú však na hranici zákona, alebo ho dokonca porušujú.  Tieto verbálne útoky možno posudzovať najmä v občiansko-právnej rovine, pokiaľ výrok zasahuje do osobnostných práv fyzickej osoby, ale i v trestnoprávnej rovine, hlavne, ak konanie niektorých prispievateľov naberá až takú intenzitu, že by mohlo napĺňať skutkovú podstatu trestného činu ohovárania, trestných činov extrémizmu, či t.č. porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy. 

V zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. V zmysle § 13 má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie, prípadne s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo i náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zákon chráni fyzickú osobu najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení znižujúcich jej dôstojnosť, vážnosť a česť, ohrozujúcich jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti, bez rozdielu, akými prostriedkami k nemu dôjde (slovom, obrazom alebo akýmkoľvek iným konaním difamujúcej povahy). Rovnako je irelevantné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene či nezavinene, či si pôvodca výroku bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia, alebo či išlo iba o nedbanlivé preberanie poznatkov a ich rozširovanie. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby.  Za neoprávnený zásah sa však nepovažuje kritika, ak je pravdivá a súčasne nejde o tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej sféry života fyzickej osoby a zároveň je svojou formou primeraná. Napr. ak niekto konal protispoločensky (napr. politicky činná osoba), a prejav o tejto skutočnosti je kritikou tohto konania a zásahom proti spoločenským nešvárom, nemožno tejto osobe priznať právo na ochranu osobnosti. Predmetom ochrany cti tiež nemôžu byť menej závažné verbálne alebo iné urážky. Naopak neoprávneným zásahom však môže byť aj pravdivé tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej sféry života občana, pričom intímnu sféru netvorí iba intímny život občana v najužšom slova zmysle, ale tiež napr. jeho rodinný život. Najčastejšou formou zadosťučinenia proti takýmto zásahom býva ospravedlnenie alebo odvolanie urážlivých výrokov na tom internetovom portáli, kde k nim došlo, kombinované s inými prostriedkami smerujúcimi na odstránenie následkov neoprávneného zásahu.  Pokiaľ morálne zadosťučinenie nie je postačujúce so zreteľom na zníženú dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti alebo morálna satisfakcia už nie je aktuálna, má taká osoba právo na peňažnú satisfakciu. Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, prihliadajúc na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.  Ako som uviedla výroky možno posudzovať aj v trestnoprávnej rovine. V zmysle § 373 Trestného zákona sa trestného činu ohovárania dopustí ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu. Takémuto páchateľovi hrozí trest odňatia slobody až na dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin verejne (kam patrí i prostredníctvom internetového portálu, soc. siete...) alebo z osobitného motívu, či ním spôsobí značnú škodu alebo ho spácha v podnikaní závažnejším spôsobom konania. Na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu je potrebný úmysel, čiže konajúca osoba musí takúto nepravdivú informáciu úmyselne (vedome) použiť, neúmyselné informovanie o nepravdivých údajoch, napr. z dôvodu zlého vyhodnotenia situácie nenapĺňa skutkovú podstatu tohto trestného činu.  Ak by orgány činné v trestnom konaní výrok/ky nevyhodnotili ako trestný čin, mohol by byť posudzovaný z hľadiska zák. o priestupkoch, konkrétne ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 33 eur.

Trestný čin možno spáchať napr. aj uverejnením súkromného záznamu (napr. na facebooku). Podľa § 377 TZ, kto porušil dôvernosť neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky, v prípade značnej škody až 3 roky a v prípade škody veľkého rozsahu až 5 rokov. Ide o prípady rôznych typov nahrávok zo súkromia osôb, ktoré sú následne bez súhlasu dotknutého človeka uverejnené. Tento paragraf chráni všetky neverejné slovné a iné prejavy osobnej povahy, ktoré niekto neoprávnene zaznamená.