Presunúť na hlavný obsah

Klamstvo môjho manžela, o akom sa mi ani nesnívalo: Ten moment, keď by ste radšej prijali neveru ako TOTO...

Partnerské vzťahy

Spokojné manželstvo niekedy nemusí automaticky znamenať aj šťastné. Svoje o tom vie aj čitateľka Lenka (38), ktorej sa život zmenil v istom momente na úplne opačný smer.

V našej domácnosti som bola ten autoritatívny typ vždy ja a manželovi takýto spôsob žitia vyhovoval tiež. Ja som všetko organizovala a on sa prispôsobil, no napriek tomu viem, že rodinné zázemie pre neho bolo najviac. Manžel pracoval v oblasti IT a ako si iste viete predstaviť, títo muži nepatria medzi playboyov, sú to skôr konzervatívnejšie typy. Istota, ktorú som v ňom mala, mi ale za to stála. Neskôr sme mali dieťa a môj muž si úlohu otca naozaj zaslúžil. Našej spoločnej dcérke Zare sa venoval naplno a bol naozaj ukážkovým otcom. 

Čítajte: Po piatich rokoch nazrela mužovi prvýkrát do mobilu: To, čo tam našla, bola najbolestivejšia rana pod pás...

Z ničoho nič sa zmenilo jeho správanie

Keď mala asi tri roky, Marián sa začal v tom období správať zvláštne, aspoň čo som odpozorovala. Začal sa viac ponárať do pracovných povinností a domov chodieval neskôr. Napadlo mi, že mu ako chlapovi zrejme prišlo časom ľúto, že nemá syna. Tak to u mužov býva a ak nechcú svoju ženu raniť, nikdy jej to narovinu nepovedia, no dusia to v sebe. On totiž veľa problémov dusil v sebe a väčšinou bolo na mne zistiť, čo sa to deje a prečo vôbec. Spočiatku som si bola istá, že problém bude v tom, že by najradšej mal aj syna. Začala som teda vynakladať úsilie a nenápadne som mu naznačovala, že by sme sa mohli pokúsiť o ďalšie bábätko. Manžel sa však začal vyhovárať na prácu a povinnosti. Uznal, že starať sa o dieťa je náročné a že obdivuje za to všetky ženy a tým naša debata celkom skončila. Zrazu som ho nespoznávala, nevedela som si vysvetliť, prečo sa správa tak odmerane. Či som ho niečím urazila alebo som pre neho prestala byť atraktívna po pôrode. S blízkymi kamarátkami som sa rozprávala presne o tomto a väčšina z nich mala rovnaký pocit. Uzavreli sme to s tým, že sa to časom utrasie a že urobím všetko pre to, aby som aj naďalej pre neho bola príťažlivá bez ohľadu na to, že som už matka.

Čas plynul, ale zmena nenastala žiadna. Náš vzťah čoraz viac ochladol a komunikácia tiež. Žili sme spolu v domácnosti, plnili si rodičovské povinnosti, no intímny život bol na vedľajšej koľaji. Dostala som sa do štádia, kedy ma takýto vzťah prestával baviť. To, že by mal milenku mi nikdy nenapadlo. Vedela som, že by to nikdy neurobil. Zároveň som však nevedela, kadiaľ mám ísť, ocitla som sa v slepej uličke. Bola som vo vzťahu, ale cítila som sa ako single. Začala som sa vracať do minulosti a analyzovať každý jeden moment v našom živote za posledné mesiace. Cítila som sa ako detektív, no nedalo mi to. Potrebovala som poznať pravdu. Tá bola v konečnom dôsledku viac než krutá...

Zistila som totiž, že môj muž trávi veľa času so svojím kolegom a pri pive to rozhodne nebolo. Niečo mi tam nehralo a tak som si začala pozerať profil tohto jeho kolegu na sociálnej sieti, keďže ho nemal zabezpečený. Zistila som, že tento muž je inak orientovaný. Jednoducho povedané, páčia sa mu muži. Povedala som si, „okey“, to ešte nič neznamená. Dnes je takýchto ľudí v spoločnosti veľa a nič proti nim nemám, akceptujem to. Začala som sa na tohto (ne)známeho muža svojho manžela vypytovať viac a to bol kameň úrazu. Zrazu vybuchol ako časovaná bomba a reagoval podráždene. Nikdy som ho takéhoto nezažila a vtedy mi to došlo. Muž, ktorého som spočiatku milovala, nemiloval mňa a čo je horšie, aj keby to z celého srdca chcel, jeho pudy smerovali niekam inam... Bolesť? Rana? Poníženie? Či hanba? Nevedela som sa s tým zmieriť, nevedela som normálne fungovať...

Trvalo mi týždne, kým som mu dokázala odpustiť, aj keď viem, že za to vlastne nemôže. Napokon sme to uhrali na vyrovnaný rozvod a ako otec zostal stále fantastický. Paradoxom však je, že odvtedy ma priťahuje celkom odlišný typ mužov, tzv. zlí chlapci, no nie som vôbec žiarlivá. Aj v čase, kedy sa toto stalo, by som sa dokázala oveľa ľahšie vyrovnať s neverou v ženskej prítomnosti.

Mohlo by vás zaujímať: Toto ste chceli vždy vedieť: Ako sa správajú ženy, ktoré si muži nikdy nedovolia podvádzať?

Za príbeh ďakujeme čitateľke Lenke (38). Ak sa vám stalo v živote niečo, s čím by ste sa radi podelili aj s našimi čitateľmi, napíšte nám na redakcia@feminity.sk