Presunúť na hlavný obsah

Túžila som po manželstve, aké mali moji rodičia: V snahe o dokonalosť ma to oberalo o to najkrajšie

Partnerské vzťahy

Niekedy sa nám zdá, že vzťah našich rodičov je stelesnením toho, ako by manželstvo malo vyzerať. Dá sa však niečo považovať za naozaj bechybné?

Dáša a Stano sa nikdy do ničoho nemuseli siliť. Celý ich vzťah vznikol tak nejak zhodou náhod, zamilovaním bez rozmyslu a s dobrým úmyslom. „Nikdy som nepremýšľala, či som na vzťah zrelá alebo ešte príliš mladá. Mala som dvadsaťšesť a on sa tak nejak z ničho nič objavil. Nemala som čas zapodievať sa formulami a štandardami, jednoducho som sa zamilovala a tak niekde v podvedomí som cítila, že je to to pravé. Nebol ako iní muži, svojou lojálnosťou, mužskou silou a charakterom mi skôr pripomínal môjho otca, ktoré správanie k matke som celý život tak nejak obdivovala. Vždy som si hovorila, že ak sa za niekoho vydám, bude to minimálne tak skvelý muž, akým bol pre mňa môj otec a naše manželstvo nemôže byť o nič horšie ako to ich.“ dodáva Dáša, ktorá na rozdiel od mnohých detí, mala to šťastie na skvelú rodinu, kde láska a porozumenie boli skôr zásadami ako niečím, o čo človek musel bojovať.

Inšpirujte sa: Od začiatku som to ťahala s dvomi mužmi naraz: Myslela som si, že sa len hrám až do tohto momentu

Hnať sa za niečím nikdy ničomu neprospeje

„Stana som si vzala po dvoch rokoch a, ak mám pravdu povedať, ničím som si nebola natoľko istá, ako týmto rozhodnutím. Bol skvelý, nemohlo to dopadnúť zle. Nemohlo, keby som len ja nežila vo svojej bubline, v ktorej sa všetko, čo sme robili inak, ako som bola naučená z domu, menilo na zlé. Nechcela som sa sťahovať k nemu, cestovať, nechcela som sa baviť o veciach, na ktoré sme mali iný názor. A to len kvôli tomu, aby nebodaj nedošlo k hádke a nepokazila sa tak naša dokonalá idylka. Manželstvo, v ktorom sa predsa ľudia hádajú nikdy nič nevydrží, no nie? Naši sa nehádali, len tak spolu vydržali, alebo sa mýlim?“ spomína Dáša na svoje nezmyselné myšlienkové pochody.

Mohlo by vás zaujímať: Začínala som nový vzťah, keď sa v mojom živote opäť objavil môj bývalý: Takto som sa nakoniec rozhodla

„V jedno podobné popoludnie, keď som opäť raz v sebe dusila to, čo som mala na jazyku a nahovárala som si, že je to pre dobro nás oboch, sme sa chystali na oslavu maminej šesťdesiatky. Pozvaná bola celá rodina, dokonca ľudia, ktorých som už roky nevidela. Náramne som sa tešila a aj preto som sa snažila posunúť všetky naše problémy bokom. Všetci sa dobre bavili a ja som na chvíľku ostala pri stole osamote. Obzerala som sa okolo, keď mi v tom oči padli na mamu. Bola strnulá, akoby v neustálom kŕči, vyzerala nervózne. S otcom za celý den neprehovorila ani slovo, k hosťom sa správala milo, no vedela som, že to nerobí úprimne, že ju niečo trápi. Tak ako mňa. Možno majú medzi sebou s otcom nevypovedané veci a namiesto toho, aby ich riešili, tak sa pred ostatnými tvária, že je všetko v poriadku. Ako malé dieťa ma možno dokázali oklamať, no teraz som už vedela, že sa veci majú inak.“

Nenechajte si ujsť: Tesne pred narodením nášho syna sa mi priznal k nevere a ja som odišla: Nakoniec to však osud zariadil inak

„Uvedomila som si, že ani oni nie sú dokonalí. Akokoľvek sa snažia byť, nikto nie je. A hlavne ľudia, ktorí sú spolu každý jeden deň a zdieľajú všetky problémy a útrapy , jednoducho nemôžu žiť bez toho, aby medzi nimi z času na čas nedošlo k výmene názorov. Predstavila som si, ako inak by táto oslava vyzerala, keby si všetko vydiskutovali ešte predtým. Mama by sa usmievala naozaj z chuti a otec by ju vykrúcal na parkete. A čo ja? Ja by som visela na každom Stanovom slove a nedokázala by som sa od neho za celý večer odlepiť. Až vtedy mi došlo, že by to presne tak malo byť. Pretože dokonalosť je vlastne skrytá v nedokonalostiach, no nie?“ dodáva Dáša, ktorá konečne odhodila zábrany a predsudky a malé škriepky už dávno neprežíva tak ako dovtedy. Konečne došla na to, že žiadne manželstvo nemôže byť dokonalé bez jemných zakopnutí.

- Najčítanejšie -

Diskusia k článku

comments powered by Disqus