Od univerzitných čias v päťdesiatych rokoch, kedy jeden mladý človek trpiacimi depresiami chytil do ruky pero a začal písať, popísal toho mnoho. A v Bratislave už druhýkrát srdcia všetkých, ktorí si počkali na sedem mesiacov posunutý koncert. Do očí ste mu cez klobúk nazreli len málokedy, ale do duše, tam vás pre ten večer pustil.
Cohenov plaziaci sa hlas pomaly ovíjajúci všetko, čo mu príde do cesty, nenásilne stiahne dušu i hrdlo vo zvláštnej chvíli, kedy vám je zrazu všetko jasné. Ale akonáhle doznie, pravdepodobne budete zase dýchať ten istý vzduch, čo predtým. Ale na tých pár chvíľ…
Až do deväťdesiatych rokov trpel depresiami, ktoré ho nalomili pravdepodobne už ako malého chlapca, keď mu zomrel otec. A keď trochu podrástol, hral veľa na gitare, utiahol sa na grécky ostrov, vydával básnické zbierky a romány. A potom začal spievať. Pesnička Suzanne z roku 1967 bola jednou z jeho prvých a dodnes tvorí pevnú súčasť repertoáru všetkých jeho vystúpení. V tomto roku vydal Cohen svoj prvý album – Songs of Leonard Cohen. A songov Leonarda Cohena pribúdalo. Jedenásť dosiaľ vydaných štúdiových albumov postupne odkrylo Hallellujah, Everybody Knows, So Long Marianne, Famous Blue Raincoat, Dance Me to the End of Love, I´m Your Man. To sú tie najznámejšie, ktoré si vedia hmkať aj ľudia, ktorí meno Cohen nikdy nepočuli.
Nevynechal ich ani na poslednom koncerte v rámci jeho európskeho turné, ktorý venoval práve Bratislave. Sedemdesiatšesťročný Kanaďan spieval viac ako tri hodiny. S krátkou prestávkou, počas ktorej rezkým krokom odtancoval krížom cez pódium s rukami zdvihnutými nad hlavou, pri schádzaní z neho sa však sťažka chytil zábradlia a pomaličky zišiel do zákulisia. Po druhej časti koncertu prišlo lúčenie, a potom ďalšie a znova. Bohatý prídavkový set pôsobil skôr ako posledná časť koncertu rozdeleného na tretiny. Ľudia počas neho stáli, niektorí tancovali, Cohen kľačal, zopár krát sňal z hlavy klobúk a veľakrát im ďakoval za vrelé prijatie. Vyše tri a pol tisíca ľudí, ktorí lístky vykúpili už niekoľko týždňov pred jeho vystúpením, zaplnilo NTC Sibamac Arénu do posledného miesta. Tí tlieskali skoro tak dlho ako dlho Cohen pridával. Jedna strana však vždy musí ustúpiť. Netlieskali len jemu, bohaté ovácie si pravidelne vyslúžili aj Cohenovi hudobníci, ktorí často striedali nástroje a na všetky hrali dokonale. Nehovoriac o dvoch sestrách po Cohenovej pravici, ktoré svojimi vokálmi ťahali na zem kus neba…
“Zo začiatku som myslel, že neobsedím celé tri hodiny” – komentoval mladý chalan koncert. “Ale potom to začalo gradovať , pri každej pesničke sa tak sústredil. A tie prepracované sóla na všetkých druhoch nástrojov, harfa, kontrabas, saxafón, klavír…” vyratúval zatiaľ čo sa dav ľudí valil z haly do blížiacej sa polnoci. Asi sa aj povolanejší kritici zhodnú na tom, že Cohen dal Slovensku jeden z najkvalitnejších koncertov tohto roku.
