Aj keď nepatríte medzi žiarlivé ženské a partnerovi toho tolerujete dosť, existuje situácia, v ktorej skôr či neskôr zbystríte. Situácia, ktorá vás dokonale preverí, hoci sa snažíte hrať milú, veľkorysú a rozvážnu ženu s odstupom. Ťažko takú totiž hrať aj naďalej, keď jej máte chuť, ako by Bohumil Stejskal povedal, „rozhodit sandál“. Komu? Jeho bývalej frajerke predsa.
Je jedno, či je jeho bývalá milé žieňa, ktoré zistilo, že ho stále ľúbi a nevie bez neho žiť, alebo mrcha, ktorá takto len zabíja nudu a rada provokuje. Neznášať ju budete rovnako a báť sa o frajera budete taktiež rovnako. A asi najťažšie na tom celom je, že vlastne toho veľa nemôžete spraviť. Rozhodnúť, či jej dá šancu, alebo ostane s vami, sa musí len on. Hlavne však nezačnite hneď panikáriť a vo veľkom riešiť. Keď sa bývalá ozýva sporadicky, nevadí. Prečo by mali mať expartneri zlé vzťahy len preto, že sa rozišli? Veď pre niečo spolu boli, mali sa radi a veľakrát tam štipka toho niečoho ostane. To, že ich nejako zviedli cesty zase k sebe a sem tam si dajú kávu, napíšu si narodeninovú SMS, či si v niečom poradia, to je v pohode. A keď to pred vami navyše ani netají a nijako emotívne to neprežíva, prečo nebyť tolerantná? Vy ste svojich bývalých hádam všetkých odstrihli? Zakážte mu ju a sama sa v jeho očiach degradujete.
Keď mu však bývalá vyvoláva skoro denne, vymýšľa si rôzne zámienky na stretnutia, strháva na seba pozornosť, alebo mu rovno povie, ako sa veci majú a prečo sa mu ozvala, to je už iná káva. Vtedy naozaj nemusíte hrať tichú trpiteľku v ústraní. Najmä nie vtedy, keď sa o ich „vrelom“ vzťahu dozviete od tretej osoby. Alebo keď vidíte, že váš partner tými ich stretnutiami nejako veľmi žije. V takom prípade, nech sa na mňa muži nehnevajú, by sa do toho začala miešať už aj moja maličkosť. Nemá však zmysel robiť veľké tlaky alebo scény. Ani jemu nie je (snáď) príjemné, že mu bývalá robí v živote zmätok. Ale keď bude mať hysterické stereo z oboch strán, pravdepodobne si dá fajront od vás aj od nej. Čo teda robiť?
Jednoznačne povedať, a povedať to pokojne, aký z toho celého máte pocit. Na úprimnosti je málokedy niečo zlé. Ale chovať sa aj naďalej tak, aby mu s vami bolo dobre, to je jasné. Snažte sa o to, aby každý deň pociťoval, prečo to s vami dal dokopy a prečo je s vami rád. Nikdy však nie za cenu straty vlastnej tváre. I keď si myslím, že keď stratíte úctu v jeho očiach, to rozchodíte. Ale nech si nemusíte nič vyčítať sama pred sebou. Znie to už pomaly ako slogan? Tak si predstavte hneď teraz nejakú situáciu, kedy ste urobili niečo len preto, že ste chceli inému ulahodiť, votrieť sa do priazne, no už v tej chvíli ste sa cítili ponížene. To sa človeku asi nechce opakovať, nie?
Dopadnúť to celé môže všelijako. Ak je medzi nimi len štipka bývalých citov, možno to bude stačiť na to, aby sa k nej vrátil. Ak váha, viem, že ho asi pošlete do čerta. A bude vám srdečne jedno, či váha úprimne, teda nie premýšľaním o tom, ktorá je lepšia v posteli, ale o tom, s ktorou to má väčšiu budúcnosť pre oboch. Musí to byť ťažké aj pre neho. Môj dobrý kamarát nikdy neprestal úplne ľúbiť svoju najväčšiu lásku, ale museli ísť od seba, lebo spolu im to prosto až príliš iskrilo. Keď boli od seba, neboli však šťastní tiež. Po čase si našiel novú frajerku. Osobu, ktorú musíte mať radi, pretože je veľmi srdečná a nejakým vzácnym spôsobom nevinná. A potom sa ozvala bývalá. Je on ten zlý, keď váha? Nemyslím si. Obe veľmi ľúbi a ani jednej nechce ublížiť. Nechcela by som byť na jeho mieste. Kým teda bude ten váš váhať, máte dve možnosti. Budete do neho „hučať“, alebo mu necháte istý čas a priestor. A keď to aj nevyjde, povedzte si, že je lepšie stratiť váhavého frajera, ako gráciu.
