Monika vyrastala v detskom domove, dostala sa tam, keď mala osem rokov, pretože rodičia alkoholici sa o ňu nedokázali postarať. Bola vždy viac bitá ako sýta.
Nepatrila nikomu
V detskom domove nezapadla. Hoci nebola konfliktné dieťa, nemala kamarátky, radšej si v kútiku čítala a snívala o tom, že raz utečie. Brali ju ako tiché dievča, ktoré sa dobre učilo a to jej zabezpečilo, že sa dostala na gymnázium. Tam sa o ňu začínali zaujímať aj chlapci, ale prísne pravidlá jej nedovoľovali, aby išla s nimi na rande. V skutočnosti sa aj bála ísť s niekým na rande, veď ako dieťa bola svedkom, že rodičia sa len hádali a bili. Vychovávateľky v nej videli potenciál, preto boli na ňu prísne a nikto si ani neuvedomil, že Moniku nikto ani nepohladkal. Keď k nej pribehlo šteniatko, nevedela čo má robiť, len stála a pozerala sa naň, nevedela prejaviť akúkoľvek emóciu. Od každého si držala odstup a nikto si jej obrovský emocionálny blok nevšimol. Vedela, že jej jedinou vstupenkou je vyštudovať a starať sa sama o seba.
Ponížená a sama
Vysokú školu prešla ako po masle a dokonca si našla aj pár kamarátok. Vždy bola ochotná pomôcť, ale všetko, čo urobila, bolo automatické a chýbala v tom akákoľvek emócia. Kamarátky ju brávali aj na diskotéky, ale Monika sa nevedela zabávať. Najviac ju vždy vyľakalo, ak ju niekto požiadal o tanec. Raz si ju vyhliadol nejaký chalan, ktorý sa predstavil ako Ivan a bol neodbytný. Čím viac ho nechcela, tým viac na ňu tlačil, až sa nakoniec rozhodla z diskotéky odísť. Kamoškám povedala, že jej nie je dobre, Ivanovi zase, že ide na toaletu a rýchlo sa vytratila. Vždy chodila nočným spojom, naučená obracať každú korunu. V kabelke mala slzný sprej, ale nikdy ho nemusela použiť. Keď vystúpila na konečnej, musela prejsť cez tmavý úsek sama. Vždy sa bála a zvierala v jednej ruke kľúče v druhej sprej. Keď na ňu dopadla ťažká ruka, vedela že je zle. Otočila sa a chcela použiť sprej, ale Ivan jej ho vytrhol z ruky a nastriekal do tváre. Potom ju pár krát udrel a Monika sa prebrala už len na chlad a príšernú bolesť. Rýchlo sa postavila, zapla kabát ku krku a rozbehla sa domov.
Kruté dozvuky
Monika vbehla do kúpeľne, kde na ňu voda tiekla v sprche asi hodinu. Vyliala na seba všetok sprchový gel a kožu si skoro zodrala kefou, ktorou sa drhla. Na chvíľu jej hlavou prebehlo, že by mala ísť na políciu, ale hneď to zavrhla. Nemohla by o tom rozprávať. Nevedela si spomenúť ani na to, ako Ivan vyzeral a či sa naozaj tak volal. Myslela si, že to prekoná sama a nenápadne, ale keď nedostala menštruáciu, pochopila, že asi to bude horšie ako si myslela. S malou dušičkou išla k lekárke, ktorá jej oznámila "radostnú správu" a Monika sa zrútila. Lekárka z nej nakoniec dostala celý príbeh a urobila potrebné kroky. Vyšetrovateľ, ktorého lekárka zavolala, bol jej známy a veľmi sa snažil, aby si Monika na všetko spomenula.
Našťastie, jedna Monikina kamarátka mala Ivanovu fotografiu v mobile, pretože keď sa na Moniku lepil, zdalo sa jej to ohromne smiešne. Do niekoľkých hodín ho chytili a mal na "konte" viac než dosť.
Monika podstúpila interrupciu, dlhú terapiu a aj keď je sama, lebo mužom neverí, pomáha dievčatám, ktorým sa stalo niečo podobné.
"Ak sa deje niečo zlé, alebo vám niekto ubližuje, neprejdite to mlčaním", dodáva Monika.
Text: Gabi H. pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
