Anna bola obyčajné dievča z priemernej rodiny, kde sa uznávali staré tradície, v sobotu robili všetci v záhrade, alebo sa starali o dom, v nedeľu išli do kostola a mama navarila vysoko kalorický, ale chutný obed.
V mestečku, kde Anna žila, sa všetci poznali a mama jej veľmi nápadne dohadovala šikovného Michala od susedov. Život plynul pokojne, Anna sa hneď po maturite zamestnala na pošte a po práci pomáhala v neďalekom domove dôchodcov. Nepomáhala preto, lebo chcela, ale preto, lebo podľa jej rodiny, pomáhať sa musí, ak človeku nič nechýba. Lenže Anna nemala pocit, že jej nič nechýba.
Niekedy si potajme kúpila módne časopisy a rozmýšľala, aký je život v "skazených veľkých mestách", ako ich nazývali jej rodičia. Nechápala, prečo sa musela učiť dva jazyky, keď ani jeden nemohla využiť. A Michal jej liezol tiež na nervy so svojimi plánmi, aký si postavia dom a koľko budú mať detí. Raz uvidela inzerát na opatrovateľku detí v USA a vtedy si povedala, že "musí existovať aj niečo iné". Začala sa nenápadne baliť, aby mala všetko potrebné a medzitým zatelefonovala do agentúry, aby si overila, či je práca opatrovateľky ešte voľná. Povedali jej, že do USA už kandidátka odišla, ale ak chce, môže ísť do Anglicka.
Útek do Londýna
O dva dni Anna stála v hale na londýnskom letisku a hľadala svoje meno na papierovej tabuľke. Asi po desiatich minútach sa z davu vynoril manželský pár, ktorý držal papier s jej menom. Anna sa k nim s miernymi obavami pohla, ale v duchu si hovorila, že ak prežila cestu lietadlom, prežije všetko. Muž bol v stredných rokoch, malý ryšavý s červenými líčkami a vystúpenými zubmi, napasovaný do kockovaného saka. Žena bola mladšia, s malými hnedými očkami, okrúhlou tvárou a starostlivo vyčesaným drdolom v elegantnom kostýme. Keď pred nimi Anna zastala, chvíľu si ju premeriavali ako keby prišla z inej planéty a ona nevedela čo má povedať, tak len ticho pozdravila. Muž sa na ňu šibalsky usmial a povedal: „My nehryzieme, drahá.“
Získala a stratila
Anne chvíľu trvalo kým sa prispôsobila zvykom v Londýne, ale mala šťastie, pretože rodina ju prijala ako člena. Starala sa o trojročné dvojičky, ale stíhala chodiť aj do jazykovej školy a túlať sa po londýnskych štvrtiach a múzeách. Domov poslala niekoľko listov, dokonca aj balík s darčekmi, ale neprišla žiadna odpoveď. Keď zavolala mame, položila a otec urobil to isté. Michal bol jediný, ktorý jej povedal, že všetkých sklamala a nikdy jej neodpustia. Keď sa zdôverila domácim, že váha, či sa nemá vrátiť, povedali jej, že ak chce ísť za svojim snom, nesmie sa vracať. A tak si Anna podala prihlášku na univerzitu a začala študovať manažment.
Čas všetko napraví
Po roku a pol usúdila, že to riskne a odletela domov na návštevu. Otec sa otočil na opätku a mama sa rozplakala a objala ju. Myslela si, že sa nakoniec aj otec poddá, ale s ním to až tak jednoduché nebolo. Dal Anne podmienku, že jej odpustí, ak sa do Londýna nevráti. Vysvetľovala mu, že sa musí vrátiť na univerzitu, ale o tom nechcel ani počuť, lenže Anna sa naučila tvrdohlavosti a odletela. Po čase poslala mame letenku, aby ju prišla pozrieť. Samozrejme neprišla, lebo otec sa jej vyhrážal rozvodom a okrem toho minimálne sedem susedov jej povedalo, že to lietadlo môže padnúť.
...Anna vyštudovala, našla si zaujímavú prácu a nakoniec sa aj vydala. Aj napriek tomu, že otec stále trucuje a mama sa trápi, urobila by to znova, lebo "musí existovať aj niečo iné."
Text: Gabi H. pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
