Zuzana si hrabne do sivých vlasov, sadne si do kresla a tupo sa pozrie pred seba. Zrazu sa jej začala sloboda a ona nevie, čo s ňou. Život pre ňu paradoxne skončil.
Detstvo
Zuzanka, ako ju volala mama, mala dvoch starších bratov a otca zo zmyslom pre humor. Nevedela, čo je to nudný víkend, trávili ho na chalupe, kde mali neustále program. Mama sa síce niekedy hnevala, že sa nevedia zmestiť do kože a otec nie je seriózny príklad pre deti, ale nečudujte sa, bola učiteľka. Otec bol celkom vyhľadávaný architekt, bohémsky typ obľúbený v spoločnosti, preto nečudo, že ho pozývali na každú svadbu, narodeniny či inú udalosť. Manželka s ním veľmi nechodievala, ale pokiaľ sa dalo, posielala s ním deti, aby mala istotu, že sa nezahľadí do inej ženy.
Osudný deň
V ten osudný deň Zuzanka ochorela a hoci boli všetci pozvaní na narodeninovú oslavu, mama sa rozhodla, že pôjde len jej manžel s deťmi. Hoci to bola skôr detská oslava syna jedného klienta, pre dospelých sa podával kvalitný alkohol a hoci pán architekt šoféroval, neodolal.
Deti sa hrali, dospelí "degustovali" a kým oslava skončila, všetci boli v dobrej nálade. Otec nasadol s deťmi do auta okolo jedenástej večer. O pol dvanástej zazvonil Zuzankinej mame telefón, či môže prísť identifikovať telá...
Sila sugescie
Zuzanina mama skončila na antidepresívach a začala byť neuveriteľne závislá na svojej jedinej dcére. Chodila s ňou všade, väčšinou s ňou trávila čas doma, s kamarátkami sa Zuzana stretávať nesmela, ale vďaka matke ani žiadne nemala. Vrchol bol, keď mala stužkovú a matka jej tam nedovolila ísť. Zdvihla prst a pohrozila jej, či ju chce mať na svedomí tak, ako má na svedomí otca a bratov. Áno, matka ju vydierala celý život s tým, že keby vtedy neochorela, nič by sa nestalo.
Pýtate sa, prečo sa Zuzana nevzoprela? Matka jej to vtĺkala do hlavy od jej ôsmich rokov a keďže to mala na dennom poriadku, sama tomu uverila. V škole si nikto nevšimol, že je vlastne psychicky týrané dieťa, pretože sa učila na samé jednotky, chodila vždy čistá, upravená a mala aj vzorne pripravenú desiatu. Chcela ísť na medicínu, ale matka jej povedala, že "zabila" dosť ľudí a tak skončila na tlmočníctve a prekladateľstve, pretože podľa jej matky sa dala táto práca robiť aj z domu.
Zuzana patrila medzi špičkových prekladateľov a tak o prácu nemala núdzu, jej jediná podmienka však bola, že prekladať môže len z domu. Aj keď bola celkom pekná, nikdy nemala priateľa, s mužmi ani nevedela komunikovať. Roky bežali a matka dostala v jeden deň porážku. Zostala na polovicu tela ochrnutá a, samozrejme, že dávala Zuzane za vinu svoj stav a tá tomu verila. Obetavo sa o ňu starala a stará pani sa k nej správala zo dňa na deň horšie.
Sloboda, neznámy pojem
Zuzanino trápenie sa zdanlivo skončilo pre Vianocami, keď matka zaspala a už sa nezobudila. Lekár konštatoval druhú porážku a Zuzana sa s obavami opýtala, či za to môže. Lekár sa pousmial a povedal jej, že keby sa o matku tak príkladne nestarala, odišla by oveľa skôr. Keď odviezli telo, Zuzana sa chvíľu prechádzala po prázdnom byte a rozmýšľala, čo by mohla. No všade videla matku, ktorá jej všetko zakazovala a preto každú myšlienku zatlačila.
Keď si sadla do kresla, pohľad jej spočinul na stolíku, kde boli položené mamine lieky. Chvíľu na ne pozerala, potom k nim natiahla ruku a začala ich bezmyšlienkovite jesť, až kým krabička nezostala prázdna. Nasilu sa natiahla aj za druhou a pokračovala až kým nezmizli všetky lieky...
Text: Gabi H. pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
