Keď si Laura zosumarizovala troch chlapov, ktorí jej vošli po sebe do života, uznala, že ani jedného z nich nemilovala.
Toto poznanie bolo pre ňu veľmi trpké. Chodila s nimi, pretože "každý s niekym predsa chodí", no milovať nemilovala ani jedného. Čo je to vlastne milovať, aké to je? Nevedela. Pamätala si na pocit zo základnej školy, na svoju prvú "lásku", na motýle, na tanček, ktorý mala kdesi v bruchu a okolo žalúdka, na to, ako jej nechutilo jesť, lebo láska jej nebola opätovaná, na ten opojný pocit nikdy nezabudne. Pravda však je, že odvtedy ho už nikdy nezažila.
Nikdy sa nad tým príliš nezamýšľala, až keď jej vypisoval jeden zo spomínanej "trojky". Vypisoval nekompromisne, chcela si už kvôli nemu zmeniť telefónne číslo. Nezaberalo, ak neodpisovala, nemalo žiaden účinok ani to, ak odpisovala. Tak ho z času na čas odbíjala slovami: Daj mi pokoj. Nemôžem byť s tebou, lebo ťa nemilujem. Áno, hľadám niekoho, ale nie teba. Vtedy ju zaskočila otázka, ktorú jej chlapec položil: A si ty vôbec schopná milovať?
Spozornela. Možno nie je. Ak nie je, čím je to spôsobené? "Potrebovala som sa na túto ťažkú otázku vyspať. Viem, že dotyčný ma ňou chcel uraziť, nevedel prežuť, že mu city neopätujem, že nechcem byť s ním a nechcem mu dať dieťa. No pre mňa to znamenalo niekoľko pretrápených dní aj nocí," povedala Laura. Vrátila sa v spomienkach do minulosti a listovala si v nej ako v knihe. Koho milovala?
Keď sa v nej táto téma otvorila, odpovede začali prichádzať akoby samé. Všade našla odkaz, ktorý jej pomáhal dostať kompletnú odpoveď, ucelenú, ktorá by ju uspokojila. Medzičasom totiž prišla na to, že zrejme jej neschopnosť milovať jej bráni v tom, aby si niekoho našla. "Stále som si vravela, chcem lásku, no prišla som na to, že ju najskôr musím v sebe nájsť."
Hľadala ju rôzne. "Prišla som na to, že zrejme moja neschopnosť milovať bola ovplyvnená láskou z detstva, chlapec, ktorého som ľúbila, mi zlomil srdiečko, vysmial sa zo mňa a mne sa zarylo do podvedomia, že všetci muži sú takí." Napokon, podľa nej to bolo ovplyvnené aj tým, čomu verí. "V žiadnom prípade som si nechcela pripustiť to, že sa to nedá zmeniť. Dočítala som sa, že lásku musím objaviť v sebe, potom ju budem vedieť dať aj druhým. Tak som ju začala objavovať."
Láska jej podľa jej slov všade. "Lásku dávam aj keď sa v obchode usmejem na predavačku. Láska je, keď kupujem mačke v obchode žrádlo a predstavujem si, ako sa po ňom bude oblizovať. Doteraz som všetky tieto činnosti robila stereotypne, bez toho, aby som sa nad nimi zamýšľala. To skončilo. Všetko som sa snažila precítiť, začala som si vážiť všetkých ľudí, ktorí so mnou trávia čas, ďakovať za nich a precízne im všetko vracať."
Text: dz pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
