Váš vzťah sa už pohol. Poznáte sa dva roky a odvtedy už bolo zopár pokusov. Stále je to však len milenec.
Podobnú situáciu zažila 29-ročná Beáta. Dnes vie, že urobila na začiatku veľkú chybu. "A trpko som ju oľutovala," zdôverila sa. So svojim "osudovým objektom" sa zoznámila cez internet. Okamžite zistila, že je inej krvnej skupiny a veľa toho zrejme spoločného mať nebudú. "A tam sa zrodila moja skepsa. Keď som si prezerala fotografie, čo mi poslal – na jednej na motorke, na druhej na štvorkolke, na tretej na rybách... To boli všetko záľuby, ktoré ma vôbec nepriťahovali." Svoju lásku si predstavovala ako intelektuála. Múzeum, divadlo, kino, koncert a večerné filozofické úvahy pri ohníku s červeným vínom.
Niečo ju predsa k nemu ťahalo. "Myslím, že to bolo fyzično. Nevravím, že to nie je krásny muž, práve naopak." Chybu však spravila Beáta v tom, že tento vzťah pochovala skôr, ako sa s dotyčným mužom stretla. "Povedala som si, že si s ním aspoň užijem a to bola zrejme chyba." Muž bol iný aj v tom, že vyžadoval veľmi veľa nehy. Možno by jej odpustil aj samotný fakt, že s ním vliezla do postele po krátkom rande, čo ho však zlomilo, bola Beátina odpoveď po jeho narážke, že mu nerozumie. "Povedala som vtedy a tuším aj so smiechom: Ale ja ti nepotrebujem rozumieť..." Narážala na to, že ide len o sexuálne stretnutie, ktoré sa už asi len sotva zopakuje. Bála sa, že si bude chalan pestovať nádej, a ona vedela, že viac mu už dať nemôže.
Mýlila sa. Priťahovalo ich to k sebe stále viac. Zmena však nastala z Martinovej strany. "Nastavila som pravidlá, že som milenka, tak som si takú kašičku musela jesť." Nečakala, čo nastalo. Hoci sa stretávali len v posteli, kde im to obom šlo ako po masle, postupne na ňom objavovala stále nové a nové pozitívne veci. "Páčilo sa mi, ako ma prišiel čakať na stanicu, odviezol ma autom, nikdy ma nenechal hladnú. Bol zodpovedný a spoľahlivý." Čo však bolo maximálne nepríjemné, bola skutočnosť, že keď sa rozlúčili, nemal potrebu sa jej ozvať. "Nikdy som nedostala esemesku, či som šťastlivo docestovala domov, nikdy ma neprekvapil peknou správou, ako som vstala alebo že zaspával s myšlienkou na mňa."
Keď si uvedomila, že stačilo, zrejme to prehnala a toto nie je to, po čom túži, začala rozmýšľať, ako to napraviť. "To, že som mu dokazovala lásku príliš častými správami, zrejme nepochopil. Musela som mu to povedať na rovinu. Išli sme na kávu, čo dovtedy bolo nevídané. Poznala som len štyri steny v jeho jednoizbovom byte. V kaviarni som mu teda oznámila, že ho vážne chcem. Veľmi ho to dojalo. Ani to netušil. Mal pocit, že sa tak často ozývam preto, že som nymfomanka a pomaly ho to začalo odrádzať. Vysvetlila som mu však, že akýkoľvek kontakt s ním bol lepší ako nič a do vážneho rozhovoru ma odrádzal strach z odmietnutia."
Text: dz pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
