Mať dieťa je tá najkrajšia vec v živote ženy. Samozrejme, takmer všetky snívajú i o tom, aby ich potomok vyrastal vo fungujúcej rodine. Sú však i ženy, ktoré sa rozhodnú byť s dieťaťom samé.
Mala som 27 rokov, keď som pocítila silnú túžbu po dieťati. V tom čase som mala priateľa, ale vôbec som neuvažovala nad spoločnou budúcnosťou. Dano bol totiž o rok mladší odo mňa a zdal sa mi absolútne nezrelý. O pár mesiacov sme sa rozišli. Moje biologické hodiny však tikali čoraz hlasnejšie. No, ako na potvoru, žiadny vhodný budúci otecko vo výhľade nebol. Netvrdím, že sa okolo mňa nik netočil. Na to, aby som si s niektorým z nich začala vážny vzťah sa mi ani jeden nepozdával.
Dokonalý plán
Nakoniec som vymyslela, výborný plán. Teda, aspoň vtedy sa mi taký zdal. Budem mať dieťa sama. Veď slobodná mamička to nemá až také zlé. Mala som vlastný byt, i keď na hypotéku, slušnú prácu a rodičov, ktorí mi môžu v prípade núdze pomôcť. Bolo treba nájsť už iba vhodného otecka, ktorý sa to samozrejme nikdy nedozvie. A tak som si vyhliadla mladého, ale ženatého chlapíka z nášho sídliska. Vyzeral celkom k svetu a keďže ja som nikdy nemala problém zviesť akéhokoľvek muža, o pár týždňov som si so ženáčom veselo užívala voľné chvíle.
A bola som tehotná....
Tehotenstvo nenechalo na seba dlho čakať. Keď som našla pozitívny tehotenský test, milenca som pustila k vode. Našťastie i pre neho to bol len vzťah na sex a nemusela som riešiť žiadne citové výlevy. Na bábätko som sa veľmi tešila. Prekvapilo ma však, že mi prišlo ľúto, keď som videla na poradni budúce mamičky, ktoré tam sprevádzal manžel či partner. Pomyslela som si, že asi som precitlivená tehotenstvom. Prvý problém nastal tesne pred pôrodom, keď ma lekár vypísal na materskú dovolenku. Radikálne sa mi totiž znížil príjem.
Existenčné problémy prišli veľmi rýchlo
Svoju nerozvážnosť som si uvedomila po narodení syna. Malý stále plakal, trápili ho koliky a ja som bola na neho sama. Moji rodičia bývali ďaleko na to, aby mi s ním mohli denne pomáhať. Materského mlieka som mala veľmi málo a tak musel byť syn dokrmovaný umelým, čo tiež riadne poznačilo náš rozpočet. Navyše, materská bola taká nízka, že som z nej nevládala splácať hypotéku a hrozilo mi, že prídem o byt. Otcovi dieťaťa som odmietala povedať, že má syna a tak nebol ani zapísaný v rodnom liste a nemusel platiť výživné. Neostávalo mi iné, ako dať päťmesačné dieťa do jaslí, aby som mohla nastúpiť do práce.
Text: -maj- pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
