Je to príbeh, ktorý bude Luciu sprevádzať celým životom. Začal len tak, nezáväzne, pozvaním na kávu. Lenže ona sa už na prvom rande zaľúbila.
Pamätá si na každý detail. Vedela by s určitosťou povedať, ako vyzeral podnik, čo si objednala, no hlavne každé jedno jeho slovo. Zaľúbila sa do jeho úsmevu, krásnych bielych zubov, do jeho rozprávania plného humoru, do jeho názorov na život, tak podobných tým jej. Pri rozlúčke padol prvý bozk. Od bojazlivého prešiel k vášnivému. Prežívala krásne okamihy. V tú noc nemohla od šťastia zaspať.
Každá voľná chvíľa s ním
Stretávali sa každý deň. Lucia ho dokonca navštevovala aj v práci. Milovali sa pri každej možnej príležitosti. Nežne a s citom, ale aj živelne a vášnivo. Nedával jej šancu pochybovať o svojich citoch, láske, čistých úmysloch. A predsa...
Cez deň jedna, v noci druhá
Lucii svitlo, keď sa začal čoraz pravidelnejšie vyhovárať. Cez víkendy vraj nemôže, musí pomáhať bratovi na stavbe. Zistila, že kráľovnou je uňho doma iná. Znie to neuveriteľne, ale v dome, ktorý poznala, v posteli, v ktorej sa miloval cez deň s ňou, večer bol s inou. Dotyčná sa k nemu nasťahovala len dva týždne pred ich "osudovým" zoznámením. Pomaly začala aj chápať jeho narážky typu: "Prečo som ťa nestretol skôr", ktorým dovtedy nerozumela. Keď mu svoje zistenie zverejnila, odbil ju slovami, že to nie je pravda, uňho nikto nebýva. Keďže Luciina intuícia nesúhlasila, nabrala zvyšky odvahy a napriek veľkému strachu zo sklamania, jeden večer uňho zazvonila.
Otvorila "ona"
A Lucii sa zrútil svet. Plakala, kričala. Zbil ju, prehovoril ju, milovali sa. Na "znak svojej lásky" neprerušil súlož, vraj "chcem žiť s tebou, ju chcem vyhodiť, ale ešte nemôžem, niečo mi dlhuje." Zaľúbená žena rovná sa sprostá žena, myslí si dnes Lucia, ktorej o pár týždňov vyšiel pozitívny tehotenský test. Keď však túto novinu oznámila "ockovi", začalo peklo na zemi. Trval na tom, aby "to dala preč". Každý deň jej strpčovali život jeho výhražné správy a hovory. Nepomohli prosby ani plač.
Trpké rozhodnutie
Lucia sa zamyslela: Mať dieťa s mužom, ktorý ho vopred odsúdil na smrť, pretože mu nedal šancu? Aký by to bol život? Život v strachu, či dieťatko raz neukradne zo škôlky jeho psychicky narušený otec? Rodina "jej drahého" nenávidela, od nich by pomoc s dieťaťom nemohla očakávať. Potrat absolvovala tri dni pred Vianocami. S kamarátkou. On tam nebol. Len ráno čakal pred domom. Prišiel sa pozrieť, ako kráča na popravu. Na popravu, na ktorú ju poslal on z "veľkej lásky". V nemocnici to bolo neopísateľne smutné. Keď sestrička videla Luciin duševný stav, rázne povedala: "Viac sem pre toto nepríďte!" V noci mala neskutočné bolesti, myslela si, že sa nedožije rána. Kamarátka ju ráno naložila do auta a vzala do nemocnice zopakovať kyretáž, pretože dostala infekciu. Boli to jej najsmutnejšie Vianoce a odvtedy sú každé smutné. Smútok zo straty toho najkrajšieho, čo mohla mať. On sa celé tie dlhé sviatky neozval. Až po Novom roku. Povedal, že ešte nedostal výplatu, ale potrat zaplatí. Dodnes jej nedal ani cent. Mal toľko drzosti, že ešte sa ju dlho pokúšal presviedčať o svojej láske. Prehováral ju a sľuboval. A ona? Možno aj chcela veriť, z lásky... Keď ho dnes vidí tlačiť kočík so svojím synom, ktorého má s tou "druhou," cíti len zovretie pri srdci. A veľký smútok každé Vianoce.
Text: -dz- pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
