Nuž, iný kraj, iný mrav. Keď minulú stredu britského premiéra Gordona Browna na ulici oslovila volička Gillian Duffyová, zachoval dekórum.
Dámu, sršiacu výhradami k východoeurópskym migrantom (áno, aj o nás bola reč, veru tak), chlácholivo objal a obšťastnil hrejivým mužným úsmevom. Povedala by som - vysoko nad rámec predstavy o chladnom anglickom džentlmenovi. Bol priam južansky prívetivý. Predsa len, voľby sú za dverami... Po odchode, už v aute, si bohužiaľ nevšimol stále zapnutý mikroport a tak na otázku kolegu čo spomínaná žena hovorila, odvetil: "Všetko. Bol to proste ten typ bigotnej ženy." Bodka. Džentlmen - žiadne nadávky, oplzlosti, posmešky.
Iste, môžeme polemizovať o tom, čo mienil označením bigotná. Vzhľadom na obsah a krátkosť dialógu určite nemal na mysli slepú či prehnanú zbožnosť. Skôr neznášanlivosť, odmietavosť, rigídnosť.
Labouristický premiér je údajne známy svojimi výbuchmi hnevu. V kontexte tejto udalosti sa mu pripisuje rozpor medzi verejným a súkromným vystupovaním. Ak už, tak potom len formálny. Predstieral sympatiu a vľúdnosť voči osobe, ktorá mu ľudsky "nerezala“. Obsahovo, hodnotovo nezhrešil. Napokon spomínanej Duffyovej okrem iného otvorene odpovedal, že počtu Európanov v Británii približne zodpovedá počet Britov v Európe. Bolo by nanajvýš falošné predpokladať, že akékoľvek verejne činné osoby sú len a za každých okolností politicky korektnými mašinami. Že sa aj medzi svojimi priateľmi, partnermi, blízkymi vždy vyjadrujú formálne, uhladene, prístojne. Kto by takých volil, prosím vás?!
Ak však vyznávate a reprezentujete určité hodnoty, malo by to byť v každej situácii očividné. Forma, neforma, kamera, nekamera, mikrofón, nemikrofón. Napokon, kto je grobian zo svojej podstaty, verných fanúšikov nesmie sklamať verejne ani súkromne. Padni komu padni, kedykoľvek a kdekoľvek… Autentickosť ľudia (i voliči) zbožňujú. Aj v tom tkvie tajomstvo úspešných džentlmenov. A na Slovensku aj popularita grobianov.
Text: Sylvia Porubänová pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK
