Žiť v manželstve s niekým, kto nám ubližuje fyzicky či psychicky, je dlhodobo nemožné. Možno si vtedy poviete, že rozvod je to najlepšie riešenie. Bohužiaľ, nie vždy je to tak.
Niečo podobné zažila i Diana (27), mama 5 ročnej Sabinky.
Bývalého manžela som si brala veľmi mladá, bola som totiž tehotná. Samozrejme, mali sme sa radi. Keďže však po svadbe nebolo kam ísť bývať, nasťahovali sme sa k svokrovcom. A tam sa začalo peklo.
Manželstvo s ním bol veľký omyl
Manžel bol úplne nesamostatný, vždy sa držal maminej sukne, napriek tomu, že on mal vtedy už takmer 38 rokov. Stále však nebol schopný sa osamostatniť, ani postarať sa o rodinu. Jeho rodičia i on sám sú dosť zvláštna rodina. Nemajú priateľov, susedov ledva pozdravia a dokonca sa nestretávajú ani s najbližšou rodinou. Odmalička ním manipulovali a on poslušne robil všetko, čo si priali. Keď som sa k ním nasťahovala ja, robili to isté i mne. Počas celého nášho manželstva, ktoré trvalo 6 rokov, mnou manipulovali tak, že som bola presvedčená, že nemám právo na svoj názor, ani súkromie či výchovu vlastnej dcéry. Najmä do výchovy zasahovali takmer vždy a manžel sa od toho dištancoval. Nezastal sa ma dokonca ani vtedy, keď ma svokor napadol fyzicky. Neraz som bola svedkom šialených výstupov. Samozrejme, dcéra všetko videla, a tak sa začala báť i vtedy, keď buchli dvere u susedov. Preto som manželovi navrhla rozvod a odsťahovala sa k mojim rodičom. Najskôr nesúhlasil, no po čase sa zdalo, že sa s tým zmieril.
Vráťte mi moje dieťa
Nechcela som, aby Sabinka prišla o svojho otca a tak mi ani nenapadlo nedávať mu ju na víkend. Bohužiaľ, spravila som osudovú chybu. Dcéra v tom čase ešte nebola zverená do výchovy mne. Podaná bola zatiaľ len žiadosť o rozvod. A tak sa stalo, že v jeden januárový piatok si ju vzal k sebe, vraj na víkend. V nedeľu mi ju mal priniesť, a tak som čakala. Jeho však nikde nebolo. Nedalo mi to a zavolala som mu. Vtedy mi oznámil, že dieťa už neuvidím.
Požiadal vraj o zverenie do výchovy. Ľstivo ma oklamal. Ihneď som to začala riešiť na polícii, súde, naháňala právnikov. Všetko sa však vlečie veľmi dlho. Navštívila som ich doma, no nepustili ma dnu. Chcela som dcérku zobrať zo škôlky, bohužiaľ, manžela okamžite informovala riaditeľka, a tak som ju opäť nevidela. Keď sa s ňou chcem spojiť telefonicky, odmieta ma a v diaľke počujem ako zúfalo plače. Vtedy mi puká srdce. Je to už takmer pol roka, čo som Sabinku nevidela, stále však verím, že súd rozhodne v môj prospech.
Text: Katarína Mrázová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
