Vtipov o svokrách sa napísalo už neúrekom. Či už sú pravdivé alebo nie necháme na vás. Bez vetra sa však ani lístok nepohne....
Svokra sa zväčša vykresľuje ako stará, nesympatická osoba, ktorá už z princípu nenávidí každú (i potencionálnu) nevestu. Takmer vždy má podľa nej jej synátor na viac (rozumej, minimálne devu s priezviskom Hilton). Čo na tom, že on sa ledva vyučil za predavača a býva s nimi v trojizbovom byte v pochybnej štvrti.
Ty si len votrelec
Podobné skúsenosti má i Ela (32). "Prvá (a posledná) návšteva mojej možno budúcej svokry bola jedným veľkým fiaskom. Môj nastávajúci nás predstavil a tak som jej podala ruku. Ona sa na mňa ani nepozrela (a o podaní ruky som mohla len snívať), a spýtala sa syna, či bude jesť. On, že áno a tak sme šli do kuchyne. Čo tam nasledovalo bolo tragikomické. Jeho mama postavila pre neho niekoľko chodov vrátane malinovky a piva a mňa sa ani nespýtala či si dám kávu. Priateľ si asi nič nevšimol a pustil sa do jedenia. Keď som na neho vrhla dosť jasný pohľad, nezaujato sa spýtal: "A ty si nedáš?" Nie, odpovedala som a bolo mi jasné, že on nie je ten, koho chcem mať pri sebe", dodala mladá žena.
Spravím ti peklo zo života
"Moja svokra vôbec nevyzerala na to, čo sa z nej neskôr vykľulo," rozpráva Renáta. Keď sa jej jediný syn ženil, mala len niečo cez štyridsiatku, super postavu a navyše bola vždy perfektne upravená. Proste kočka. Vtedy by som bola odprisahala, že si budeme vychádzať. Navyše keď mi po sobáši povedala: "Tak konečne mám i dcéru". Ako som sa vtedy mýlila. Už na svadbe si potykala so všetkými mojimi kamoškami, súrodencami i celou širokou rodinou. Iba so mnou nie. Hovorila som si, chce to čas a trpezlivo jej vykala ďalej. Náš vzťah však dostával riade trhliny. Keď jej syn promoval, odfotil sa samozrejme i so spolužiačkami. Hneď ako mala v rukách fotky jeho mama, zavolala všetkých svojich súrodencov a ukazovala im ich. Popri tom nezabudla na komentáre: "Ktovie prečo si nezobral túto spolužiačku, ale Renátu?". Ostala som v šoku. Chcelo sa mi zakričať: "Haloo tu som!". Avšak do očí sa mi tisli slzy. Ona vôbec nebrala ohľad na to, že tam sedím ani na to, že som v siedmom mesiaci tehotenstva. Jej "poznámky" som trpela ešte rok. Po ňom mi bolo jasné, že naša spoločná komunikácia nie je možná a prestala som k nej chodiť. Inak by bolo ohrozené moje manželstvo. A to som nechcela.
Text: Katarína Mikuškovičová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
