Kamarátky sú vraj najlepší a najlacnejší psychoterapeut. Stačí hodinka či dve a hneď sa nám žije ľahšie, alebo aspoň znesiteľnejšie.
"Mala som kamarátku od detstva", rozpráva tridsaťročná Maja. Chodili sme spolu na základnú školu i na gymnázium. Ona žila len s mamou, a tak si "vyskakovať" veľmi nemohla. Chápala som to, a keďže my sme sa v tých časoch mali viac ako nadštandardne, snažila som sa jej vždy pomôcť. Často krát som jej dala to, čo mi darovali rodičia či stará mama. Boli sme fakt nerozlučná dvojica. V puberte sa nám dokonca páčili rovnakí chalani. Vedela o mne všetko. Ja o nej tiež. Keď sa vydávala, jej družičkou nemohol byť nik iný ako ja. Všetko vyzeralo tak, že nás nič nemôže rozdeliť. No mýlila som sa.
Zlatá klietka
Kým ona pracovala na pošte aj jej manžel v štátnej správe, naše kamarátstvo bolo fajn. I keď sme sa nestretávali tak často ako predtým. Ona bola vydatá a ja som to rešpektovala. Zlom však nastal, keď on začal podnikať. Darilo sa mu, a jej sa páčil pocit plnej kreditky. Zrazu získala i patent na rozum. Ona bola tá najmúdrejšia, najdokonalejšia, vždy vhodne zladená. Jej rodina sa stala posvätná, nik na ňu nemohol siahnuť, či čokoľvek o nej povedať. A o deťoch sa debatovalo len v superlatívoch. Stretávali sme sa, no naše vzťahy postupne chladli. Podľa nej som si vzala hlupáka a neschopného muža. Bývali sme v byte od rodičov, nie ako ona v rodinnom dome. Moje dieťa bolo priemerné a netalentované. Začala som sa naozaj cítiť pri nej menejcenne. Priznávam, občas som mala "záchvat", že i ja by som chcela mať taký život. No o chvíľu som sa spamätala.
Jej "šťastie" netrvalo dlho...
Veľmi rýchlo zabudla na časy, keď žila takmer "z ruky do úst" i na to, že nemala ani na "silonky". Raz som sa preriekla a podotkla, že osemročné dievčatko by si malo vedieť zaviazať šnúrky. Zaútočila ako tigrica. Vraj som psychopatka a mala by som niečo robiť so svojím životom. A odkedy ma pozná stále mám nejaký problém. Po tom všetkom sme prerušili všetky kamarátske styky. Tri roky som o nej nepočula. Až raz... Náhodne som sa ocitla na pošte v susednom meste. A tam mi padla do oka vychudnutá blondína. Moja bývalá kamarátka. Muž ju zo zlatej klietky vyhodil a nasťahoval si tam mladšiu. Jej ostal malý jednoizbový byt po matke. Tam žije s oboma deťmi. Syn opakuje ročník lebo nezvládol rozvod rodičov. Ona sa s "pánom podnikateľom" už dva roky súdi o výživné. Nuž, osud je naozaj vrtkavý.....
Text: Katarína Mikuškovičová pre o Žene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
