Nevera vo vzťahu už dnes nie je nič nezvyčajné. Ohrozené sú najmä dlhodobé vzťahy, keď sa medzi partnerov nenápadne vkradne stereotyp. Otázkou však zostáva, či sa s ňou partnerovi priznať alebo radšej "zatĺkať".
Roman (36) sa tiež rozhodoval, či to svojej manželke povedať alebo nie. No čakal až príliš dlho.
S mojou manželkou Karin sa poznáme od jej pätnástich rokov. Naše manželstvo trvá už pekných pár rokov a môžem povedať, že mi v ňom naozaj nič nechýbalo. Navyše, Karin je krásna a inteligentná žena. Paradoxne problém nastal až vtedy, keď sa nám narodila dcéra.
Chat mi takmer rozbil manželstvo
Ja som pracoval v rodinnej firme a manželka zostala s dieťaťom na materskej dovolenke. Namiesto krásavice som však po príchode domov nachádzal nevyspatú ženu s vrabčacím hniezdom na hlave. Samozrejme, že som to chápal, no akosi sme sa v tom období začali od seba vzďaľovať. Vtedy mi na jednom internetovom chate prišla do cesty rozvedená Zuzana. Najskôr sme si začali písať, potom telefonovať a nakoniec som neodolal a osobné stretnutie na seba nedalo dlho čakať. Vždy, keď som mal cestu do mesta kde žila, stretli sme sa a skončili v posteli. Ani som netušil, že som zmenil svoje správanie aj ku Karin.
Cudzí muž
Karin si všimla, že niečo nie je v poriadku. Prichádzali čoraz vyššie telefónne účty, býval som v práci do noci a napriek tomu naša finančná situácia nebola lepšia. Nehovoriac o tom, že som ju čoraz častejšie začal kritizovať za veci, ktoré mi predtým neprekážali. Neustále sa ma pýtala, čo sa deje, či mám problémy v práci. Iba som jej odvrkol, že nič a nemá byť hysterická.
Život s milenkou či manželkou
Žiť dvojitý život nebolo nič pre mňa a tak som to so Zuzanou ukončil. No trápilo ma svedomie. Potreboval som to zo seba dostať von. Povedať to Karin, či radšej nie? To bola otázka, ktorá mi nedala spávať. Nakoniec to vyriešila nepríjemná "náhoda". Zuzana sa nemohla zmieriť s rozchodom a tak si zistila číslo na moju manželku a napísala jej esemesku.
Hodina pravdy
Prišiel som domov a našiel Karin oblečenú v podväzkových pančuchách, zaliatu slzami a s rozmazanou maskarou na tvári. Vyzeralo to ako v zlom filme. Na otázku, či mám milenku, som sa snažil ešte chvíľu vyhovárať, no potom som sa priznal. Na to, čo nasledovalo, nikdy nezabudnem. Keďže sme však mali malé dieťa, ktoré sme obaja veľmi ľúbili a navyše nebola možnosť, aby každý z nás býval sám, rozhodli sme sa ostať spolu. Trvalo však tri roky, kým sme moju neveru dokázali "predýchať".
Text: Katarína Mikuškovičová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
