Maxim E.Matkin radí vo svojej psychoporadni
Mám 40 rokov, dve deti a som vdova už 11 rokov. Život bez výborného manžela a otca zvládame celkom slušne, ale časom ma začala trápiť jedna vec a to, že prečo som si ešte nenašla nového partnera. Som celkom milá žena, so sympatiami u chlapov nemám problém, som aktívna športovo aj spoločensky, mám kamarátky aj okruh známych. Problém je však niekde vo mne a neviem to prelomiť. Krátko po manželovej smrti, keď bol pochovaný možno iba mesiac, ma začali pozývať chlapi - jeho kamaráti - na kávičku a vtedy sa mi to strašne hnusilo. Asi som sa niekde vtedy veľmi uzavrela a neviem to otvoriť. S chlapmi aj pokoketujem, ale keď ide do tuhého, zľaknem sa niečoho a začnem sa správať ako strelená, utečiem rýchlosťou blesku. Neviem to zlomiť, ale pritom by som už niekoho chcela. Čo s tým?
Zuzka
Myslím, že je dôležité, aby sa vo vašom prípade stretli správny čas, správny spôsob a správny človek. Správny čas asi nastal, pretože ste si dali tú námahu a napísali mi list. Dali ste si námahu zamyslieť sa, v čom problém nie je a v čom by mohol byť, kto ste, čo by ste chceli a prečo asi sa k tomu neviete dostať. To vaše zamyslenie sa a sformulovanie myšlienok do slov je pre mňa signálom, že ste už možno pripravená pustiť do svojho života nejakého muža. Volať čerstvú vdovu na kávičku nebolo od priateľov vášho zosnulého muža najšťastnejšie, ale viem si predstaviť, že to nemysleli zle, chceli potešiť vás, seba a možno aj svojho mŕtveho kamaráta, že sa starajú o jeho osamelú manželku. Vy ste však potrebovali čas na smútok, na usporiadanie si života bez manžela, na nájdenie a zabehnutie nových koľají. Chvalabohu, že vtedy nebol nikto vhodný po ruke, bol by to vzťah poznačený bolesťou a ťažkými časmi. Teraz je dôležité, aby ste našli správny spôsob, akým ste schopná nadviazať hlbšie puto s novým človekom. Ťažko môžete od seba očakávať, že budete schopná prejsť z koketérie do „tuhého“, že sa nezľaknete, neutečiete, že z toho budete mať radosť. Skúste sa vnímať ako celkom mladé dievča, akoby ste nemali za sebou skúsenosť manželstva. Aká ste boli, keď ste ešte s nikým nechodili? Mali ste kopec nápadníkov, a jeden sa prebojoval až do vášho srdca? Alebo ste boli ten typ, čo sa k láske dostane cez priateľstvo, celkom nebadane, ale o to intenzívnejšie? Zažili ste lásku na prvý pohľad alebo ste na niekoho mysleli už od detstva? Mohol si vás chlapec získať svojím správaním alebo ste to boli vy, čo ste si v skutočnosti vyberali? To dievča, ktoré sa kedysi zamilovalo do vášho manžela, je stále vo vás. Máte schopnosť sa zaľúbiť, počúvajte teda svoj vnútorný hlas, ktorý vám povie, ako. Ak nastal správny čas a vy nájdete správny spôsob, aj ten správny človek sa nájde. Moja matka hovorieva, že chlapi sú ako kolibríky letiace za peľom: Ak cítia, že s nejakou ženou by im mohlo byť dobre, ani nevedia prečo, ale priletia aj cez tsunami, len aby s ňou boli.
Zdroj: Maxim E. Matkin pre Pravda ženy
Foto: Shutterstock