Päťdesiatnik Vladimír, ktorý pracoval v našej Jednote ako vedúci závodu reštauračného stravovania, patril medzi najšikovnejších fachmanov v tomto odbore.
Bol to muž zavalitejšej postavy, veľký dobráčisko, otec troch detí. Reštaurácia, ktorú viedol, mala veľmi dobré meno v meste i v blízkom okolí. Neraz sme tam boli na pravidelných i náhodných kontrolách a vždy všetko sedelo. V kuchyni pri servírovaní ani účtovaní sa nikdy nepodarilo zistiť závažné nedostatky. Jeho príkladný prístup k práci som na porade vedenia viac ráz vyzdvihol a predseda spotrebného družstva mu niekoľko ráz udelil pochvalu či finančné ohodnotenie. Vladimír bol kresťan a bezvýhradne veril svojim zamestnancom.
Najmä tridsaťročnému Milošovi, ktorý bol jeho ,,pravou rukou". Vyučený kuchár-čašník si popri zamestnaní urobil aj maturitu a robil Vladimírovi ekonóma. Keďže vedúci sa často zúčastňoval aj na rôznych akciách mestského úradu, kde bol poslancom, počas neprítomnosti sa spoliehal na bystrého mladíka s fičúrskymi fúzikmi pod nosom. A vždy bolo všetko o.k. Ako to už v krčmárskom fachu býva, Vladimír začal trpieť problémami so žalúdkom a lekár ho poslal do kúpeľov. Pred dočasnou rozlúčkou s kolektívom však oficiálne papierovo neodovzdal reštauráciu Milošovi, len ho požiadal, aby ho počas dlhšej neprítomnosti zastúpil. Ten si prvé dni na novom poste počínal zodpovedne. Ale začali ho navštevovať ,,verní priatelia", s ktorými to vždy poriadne rozkrútil. Pochopiteľne, len za ,,vatikánsku menu". Keďže sa im Miloš venoval čoraz viac, nemal čas starať sa aj o plynulé zásobovanie prevádzky.
Začali chýbať základné potraviny na prípravu jedál. Keď to videli podriadení, začali si dovoľovať aj oni. Nielenže klesla kvalita pripravovanej stravy, ale v taškách sa začalo objavovať ,,potiahnuté" mäso, drahé cigarety, fajnový alkohol. ,,Postrácali" sa aj drahé príbory, obedové súpravy, obrusy. Na základe telefonických sťažností zákazníkov sme okamžite vyrazili na miesto. V ten deň sa vrátil z liečenia aj pán Vladimír. Pri pohľade na poloprázdny sklad a kuchynské regály sa mu podlomili nohy. Privolaní inventúrnici ohlásili obrovské manko. Keďže išlo o trestnú činnosť, celá vec sa skončila na súde, ktorý za vzniknuté škody obvinil iba Vladimíra, pretože Milošovi mal prevádzku odovzdať až po vykonanej inventúre. Dostal niekoľkoročné väzenie a trest si odpykával v bani. Pri dolovaní uhlia však vážne ochorel a o krátky čas zomrel. Tak sa skončila éra jedného z našich najlepších vedúcich pracovníkov. Preňho i kolegov to bolo pridrahé ponaučenie.
Jozef z kontrolného oddelenia
Foto: Shutterstock
