Začali sme službu na oddelení akútnej a intenzívnej medicíny, čo je bývalé áro, ako obyčajne - rannou toaletou.
V ten deň nám práce postupne pribúdalo. Všetci sme robili, čo sme mohli. S pribúdajúcim množstvom roboty sa logicky začala prejavovať aj nervozita a každý už len čakal na to, kedy pôjde domov.
Asi hodinu pred koncom zmeny sme začuli hrkotať vozík na našej chodbe.
“Vezieme vám Lenku!“ oznamoval záchranár. Pre nás to bola známa firma, veď v priebehu 6 týždňov sa u nás ocitla po piatykrát. Išlo o 17-ročné dievča, z rodiny so zlým sociálnym zázemím. Ležala u nás vždy s tou istou diagnózou - suicídum. Inými slovami: Pokus o samovraždu.
Raz to boli lieky, inokedy podrezané žily. Ba dokonca aj pokus o obesenie.
Ale všetko len demonštračné samovraždy. Aby sa jej nič nestalo. Poznáme tie volania o pomoc. Vždy si u nás poležala, absolvovala rozhovor so psychológom, oddýchla si a pokračovala týždeň doma. A potom zas u nás. Akýsi kolobeh. Vedeli sme, že dievča si poškodzuje zdravie zámerne a bolo nám jej ľúto. Ale takto to predsa nemohla riešiť donekonečna!
V ten deň akoby si samo nebo povedalo: Dosť! Lenku sme uložili na posteľ, a keďže bola pri vedomí, ošetrujúci lekár sa začal vypytovať na anamnézu tohto posledného pokusu. Keď lekár odišiel, nastúpili sestry. A vtedy sa to stalo. Už aj bez toho “naštartovaná budúca dôchodkyňa" Irena k nej pristúpila: „Lenka, ak si chceš naozaj niečo urobiť, tak choď hlboko do lesa, nech ťa tam nikto nenájde a urob to tam! A neotravuj toľko ľudí!“ Všetci sme ostali ako omráčení. Absolútne neetický prístup. Všetci sme zrazu mali čo robiť, len aby sme tam radšej neboli. Lenka si s plačom zaborila tvár do prikrývky. Po niekoľkých dňoch hospitalizácie od nás odišla. Nepočuli sme o nej viac ako dva roky. Občas som si na ňu spomenula. Čo ak Irenine slová zobrala vážne?
Jedného dňa nám naša vrchná sestra doniesla poštu a tam svadobné oznámenie. “Naša“ Lenka sa vydáva. Musím sa priznať, spadol nám kameň zo srdca. Dnes má Lenka dve deti a pri stretnutí na ulici sa skromne pozdravíme. Obe máme tajomstvo, na ktoré chceme zabudnúť.
Príbehy, ktorých autormi sú odborníci, externí spolupracovníci Pravdy, sa skutočne stali. Cieľom autorov bolo dodržať etiku svojej profesie. Zo spomínaného dôvodu sa vám predstavujú iba krstným menom.
Zdroj: Milka z bývalého ára pre Pravdu
Foto: Shutterstock
