Aj slová podliehajú móde

Objavujú sa, naopak, výrazy, ktoré by Hviezdoslav či Kukučín asi lúštili len ťažko. Práve dnes, 21. februára, si pripomíname deň materinskej reči. Nakoľko ju ovládajú dnešní "-násťroční"?

Staršia generácia sa neraz na vyjadrovanie mladých ľudí pozerá mierne skepticky. Mladí vraj nečítajú dostatok kníh a s učením sa na hodinách či robením domácich úloh to tiež nie je vždy ružové. Aká je situácia naozaj, prezradil malý test, na ktorom sa zúčastnili žiaci tretieho ročníka na bratislavskom Gymnáziu Jura Hronca. Ich úlohou bolo vysvetliť význam viac ako dvadsiatich nie celkom bežne používaných slov. Keďže ide o školu zameranú najmä na matematiku, úroveň žiakov, čo sa týka slovenčiny, je rôzna – od jednotkárov po trojkárov. Táto rôznorodosť sa odrazila aj na výsledkoch.

Spupný je pupkatý, vetchý zas múdry
Zatiaľ čo slová bachratý, duchna, pritakať, konkláve či adekvátny nerobili problémy takmer nikomu, výrazy spupný, deklamovať, almara alebo vetchý dostali celkom nový rozmer. Otvorenie okna, uvedenie do prevádzky či prezentácia v negatívnom svetle - to všetko sú činnosti, ktoré v študentoch vzbudzovalo slovo deklamovať, znamenajúce slávnostne predniesť. Prídavné meno spupný si zas viacero študentov spája skôr s niekým poriadne tučným alebo pupkatým ako s niekým pyšným. Almara by podľa niekoľkých  mohla okrem iného označovať aj nočný stolík.

Skúška znalosti staromódnych či cudzích slov však celkovo nedopadla vôbec zle. Našli sa študenti, ktorí nedokázali správne vysvetliť ani polovicu výrazov, ale väčšina dosiahla oveľa lepšie výsledky. Popri správnych odpovediach sa však našlo zopár slov, pri ktorých zapracovala fantázia. Napríklad výraz vetchý vraj znamená múdry a recesia zas označuje prejav nespokojnosti alebo právny krok. Keď niekoho osočím, tak ho vlastne drgám alebo odvrhujem a dengľavý človek je taký, ktorý škúli.

Zvíťazilo dievča ako lusk
Ktorý výraz zvládli úplne všetci? Jednoznačne prirovnanie dievča ako lusk. Pri jeho opisovaní akoby viacerí študenti priam načreli do synonymického slovníka. Keď spojíme všetky odpovede dokopy, ide o pekné, milé, štíhle, múdre, šikovné, nádherné, ideálne a akurátne dievča s nohami až po zem, ktoré nemá žiadnu chybičku, a je do voza aj do koča. Jednoducho - dievča, ako má byť.  

Hoci sa zväčša predpokladá, že lepšiu slovnú zásobu majú dievčatá, test zvládli obe pohlavia porovnateľne. Vo vysvetleniach významu slov pritom viacero žiačok a žiakov ukázalo, že ich slovná zásoba je na veľmi dobrej úrovni. K slovu dengľavý napríklad dokázali priradiť okrem používanejších výrazov ako nešikovný či nemotorný aj niekoľko ďalších archaizmov - napríklad grambľavý, kypťavý či rozheganý.  

Slang sa mení tiež
Tínedžeri dnes žijú v niektorých oblastiach celkom inak, ako ich rovesníci pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi. V závislosti od vecí, ktoré ich dnes obklopujú, sa sčasti mení aj ich slang. Viac ako knihy mnohých dnešných mladých ľudí pri tvorbe slovnej zásoby inšpiruje angličtina. Do bežného slovníka -násťročných sa vo význame veľmi zaradilo napríklad slovíčko "bloody" (v preklade znamená krvavý, ale aj v anglicky hovoriacich krajinách v prenesenom význame znamená veľmi). Niečo tak môže byť bloody super alebo bloody otrasné. Ďalším príkladom je aj  slovo "hejter" (od slova hate - nenávidieť), ktoré označuje človeka, ktorému sa nič nepáči a všetko kritizuje. Svojské miesto majú skratky či výrazy, ktoré vznikli počas komunikácie cez internet alebo mobil. Napríklad skratka "LOL“ (laughing out loud - rehotať sa), ktorú používajú ľudia na znak toho, že sa na niečom bavia.

Zo slovenských slangových výrazov ešte vždy možno počuť slovíčko "mrte“ v zmysle veľmi. Výraz "socka" sa používa vo viacerých súvislostiach – môže označiť človeka, ktorý sa niekam vtiera, ale aj takého, ktorý si nedoniesol desiatu a pýta si ju od spolužiaka. Napriek svojmu pomerne tvrdému vyzneniu sa však používa aj odľahčene, v rozhovore medzi kamarátmi, keď nemá urážlivý podtext. Nemizli ani zaužívané skratky ako biola či matika a bus, komp, net. 

Čítanie je základ
Slangové výrazy si nájdu človeka aj samy, ale získať slovnú zásobu v spisovnej slovenčine je o niečo zložitejšie. Veľkú úlohu pri tomto procese zohráva aj čítanie. Okrem spisovateľov kus práce pri jej rozvíjaní odvádzajú aj  prekladatelia. Prekladateľka množstva kníh vrátane série o Harrym Potterovi, Oľga Kráľovičová, priznáva, že sa pri práci vždy zamýšľa nad výberom konkrétnych slov. "Vo všeobecnosti sa v prekladoch vyhýbam cudzím slovám, najmä, ak máme aj slovenský ekvivalent. A slovenské, ktoré by mohli čitatelia nepoznať? Kniha by mala rozvíjať jazyk,“ vysvetľuje prekladateľka. "V textoch pre menších čitateľov sa snažím vyberať tak, aby porozumeli. V tých pre tínedžerov sa zase prispôsobujem ich jazyku. Ide o to, aby kniha nepôsobila jazykovo príliš sterilne, ale aby sa, na druhej strane, zachovala miera spisovnosti. Niekedy je to dosť náročné balansovanie." 

Dôležitosť čítania zdôrazňuje aj Beáta Bocková, ktorá učí slovenčinu na gymnáziu už deväť rokov. "Na škole máme aj slovenských študentov, ktorí žili nejaký čas v zahraničí. Všetky predmety okrem slovenčiny majú v angličtine a na ich znalosti rodného jazyka to veľmi cítiť. Ten sa totiž neučí len na hodine, ale aj cez písané slovo počas štúdia materiálov, učebníc a podobne. Preto im zdôrazňujem, aby veľa čítali - nielen knihy, ale čokoľvek. Tak sa im jazyk dostane pod kožu.“ Je však podľa nej škoda, že niekedy robia chyby aj tí, ktorí by mali pravidlá slovenčiny dodržiavať. "Študentov ovplyvňuje aj reálny jazyk, ktorý počujú napríklad z médií. A ten nie je vždy na sto percent čistý, hoci práve médiá by mali dodržiavať pravidlá spisovnej slovenčiny. Študenti potom toto nesprávne vyjadrovanie podvedome preberajú."

Na slovnej zásobe treba pracovať
Beáta Pecková zdôrazňuje, že aj pri slovenčine je výhodou logické myslenie. Pri učení žiakov dáva dôraz najmä na použiteľnosť znalostí jazyka v reálnom živote. "Učím žiakov, aby sa význam slova snažili pochopiť z kontextu. Pokiaľ rozumejú zmyslu celého textu, nevadí, že jedno slovíčko nevedia celkom presne vysvetliť." Podľa jej názoru je tiež pre slovnú zásobu študentov dôležité, aby mali záujem si svoje znalosti doplňovať. "Nie je až také dôležité, aby žiaci všetkému rozumeli. Podstatné je, aby si slová, ktoré nepoznajú, vedeli vyhľadať v slovníku, na internete, alebo sa aspoň spýtali na ich význam rodičov či učiteľov. Aby nerezignovali a nevypustili ich len tak z hlavy."

Za pravdu jej dáva aj Oľga Kráľovičová. "Myslím, že deti by sa mali v škole učiť pracovať aj so slovníkmi slovenského jazyka. Aby pod pojmom slovník nechápali len cudzojazyčný," uzatvára.

Text: Elena Zemková pre Pravda magazín
Foto: SHUTTERSTOCK