Miroslav Horníček bol hercom, spisovateľom aj výtvarníkom, ktorého si ctili pre jeho talent, ale aj múdrosť a láskavosť. Od jeho smrti uplynie už 10 rokov.
Horníček rozosmial celé Čechy aj Slovensko a zoznámil Suchého so Šlitrom. Mal veľký vplyv aj na slovenskú kultúru – Lasica a Satinský boli nielen jeho ctiteľmi, ale aj priateľmi, čerpali inšpiráciu z jeho osobnosti. Televízna moderátorka Zuzka Neubauerová, ktorá s ním vystupovala v kinoautomate na EXPO 67, nikdy nezabudla na spoluprácu s ním a cítila k nemu až dcérsku lásku. Miroslav Horníček mal síce syna, ale ten tragicky zahynul pri nakrúcaní Dietlovho seriálu (podľa Flaubertovho románu) Byli jednou dva písaři. Bolo to v roku 1972, keď sa mladík utopil. Po tejto tragédii sa Horníček ešte viacej zahĺbil do sveta umenia - hral, písal, robil koláže, filmoval. Bol klaunom s večným úsmevom, hoci so smutným srdcom.
Najviac popularity mu však priniesli jeho priame kontakty s publikom, napríklad známe Hovory H. Bol vlastne priekopníkom dnešných "talkšou", tie jeho však boli veľmi osobité. Jednak podobných programov nebolo vtedy veľa, jednak zapájal do debaty publikum. Ten, kto s ním spolupracoval, alebo kto s ním prišiel do kontaktu ako divák, cítil jeho láskavosť a múdrosť. Horníček bol totiž košatý talent, rozumel životu, čo formovalo aj jeho humor - "nevyrýval", vedel rozosmiať, triafal do čierneho, ale neurážal, nestrápňoval ani nezarmucoval. Jeho humor povzbudzoval a všetko, čím sa prezentoval, bolo pre iných školou života. Preto mali ľudia radi aj jeho knihy.
Mal šťastie aj na životnú partnerku - pani Běla mu bola oporou i spolupracovníčkou. Ich domov bol príjemný, svetlý, plný jeho kníh a koláží, a túto pohodu si so sebou umelec prinášal aj na javisko. Neraz účinkoval aj na Slovensku, a to až do vysokého veku. Pamätníci spomínajú, že naposledy už prichádzal s paličkou, o ktorú sa opieral, a bol už trocha ošumelý a opustený. Ľudia ho však stále milovali. Charakteristické bolo pre Horníčka aj červené víno, s ktorým neraz vystupoval. Záver života mal ťažký - bol chorý, izolovaný a jeho smrť sprevádzali aj hádky o tom, kto ho doopatroval. Taký je už život, ale našťastie - po Horníčkovi sme dedili všetci. Jeho intelekt tu stále šarapatí.
Horníček je ohnivkom vo vzácnej reťazi, ktorá sa začína Werichom - v rokoch 1955-1957 bol jeho partnerom a zástupcom v Divadle satiry na Vodičkovej ulici, kde kedysi sídlilo Osvobozené divadlo. V rokoch 1957-1961 sa táto scéna premenovala na Divadlo ABC. Tu začal hrať s Milošom Kopeckým. Horníček podporoval aj vznik menších alternatívnych scén, zaslúžil sa o vznik divadla Semafor, kde neskôr aj sám hral. Bol obľúbený ako herec, ale jeho herectvo bolo podopreté vlastnou literárnou tvorbou a jeho popularita vyplývala najmä zo živého humoru, ktorý mal ľudový charakter - účinkoval aj v estrádach, v silvestrovských programoch a vždy to malo úroveň. Rozosmial Česko aj Slovensko a všade dvíhal latku umeleckého vkusu.
3 x Miroslav Horníček
• Mal úspech aj vo filmoch, napr. Byl jednou jeden král s Janom Werichom (1954), Kam čert nemůže s Janou Hlaváčovou (1959)
• V sezóne 1957/1958 uvádzal v kaviarni Vltava v Prahe svoje autorské programy Pondelky s tetou, kde hosťovali Suchý a Šlitr
• Na svetovej výstave v Montreali v roku 1967 bol konferenciérom aj hlavnou postavou filmu Človek a jeho dom. Príbeh bol v každej situácii nakrútený v dvoch variáciách a diváci si mohli tlačidlami vybrať, ako má pokračovať.
Text: Helena Jancurová pre Pravdu
Foto: archív
