Zdá sa, že to bolo dávno, keď bolo lyonský hodváb najpredávanejší v Európe, ale napriek dlhodobému úpadku v 20. storočí slávny brokát opäť získava svoje pozície vďaka dopytu trhu s luxusom.
"Výroba hodvábu v Lyone a v Rhône-Alpes na juhovýchode Francúzska je na tom dobre, každoročne sa tu spracuje 170 ton hodvábneho vlákna a tento sektor zahŕňa celú škálu profesií od súkania po jeho zušľachťovanie," vysvetľuje Isabelle Weilerová, zástupkyňa odborovej organizácie textilu Unitex.
V regióne Rhône-Alpes je štyridsať podnikov v sektore hodvábnictvo, v ktorom je zamestnaných viac ako 16-tisíc ľudí. Vyrába sa predovšetkým pre luxus, a to tak v odievaní, ako aj v dekoračných látkach.
"Sú to luxusné výrobky, ktoré sa z 80 percent vyvážajú," dodáva Weilerová.
Výroba hodvábu v Lyone, druhom najväčšom francúzskom meste, znamená viac ako tradíciu. Vytvárala mesto, vrátane jeho obydlí, slávnych "canuts" vysokých cez štyri metre, ktoré slúžili tomuto monumentálnemu povolaniu najmä v lyonskej štvrti Croix-Rousse.
Canuts je rovnako výraz pre robotníkov pracujúcich v tkáčovniach, ktorí takmer všetci vymizli. Zostali však niektorí, ktorých talent je hodný najväčších umelcov.
Tento talent využila spoločnosť Tassinati et Chatel založená v roku 1680, v dielne v Croix-Rousse, kde sa stretáva osem povolaní. Práve tam pracuje sotva tridsaťročná Virgínia, šliape na pedále, prevlieka vlákno očkami a necháva kĺzať článok: je to mravčia práca, pretože denne utká len desať centimetrov.
"Pripravujem objednávku pre zámok Versailles," vysvetľuje mladá žena, pyšná na to, že má takú neobvyklú profesiu.
Tassinari et Chatel vyrába látky, ktoré vyzdobili mnohé múzeá a zámky a medzi svojich naprestížnejších zákazníkov radí Elyzejský palác i Biely dom.
Podnik produkujúci luxus, ktorého ročný obrat sa vlani zvýšil na štyri milióny eur, vyrába viac ako 95 percent látok v závode v Panissiéres v centrálnom Francúzsku.
"Takmer všetky látky sú zhotovované na automatizovaných stavoch, ručné tkanie využívame pri výnimočných zákazkách a v prípade, že sa používajú zlaté či strieborné vlákna, ktoré môžu byť spracované len rukou," vysvetľuje generálny riaditeľ podniku v Panissiéres Patrick Leliévre.
"Napriek tomu, že hodváb pochádza z Číny alebo Brazílie, my mu dodávame ono Made in France," zdôrazňuje technický riaditeľ závodu Bertrand Demailly.
Hodváb nepozná krízu módneho priemyslu: príkladom môže byť Marc Rozier, rodinný podnik založený v roku 1890. "Sme štvrtá generácia. Z 80 percent sa sústreďujeme na šatky, 20 percent pripadá na luxusnú konfekciu. Po lyonskom hodvábe je stále dopyt, ide o trh kvalitný, nie kvantitatívny, ktorý nám umožňuje odolávať ázijskej konkurencii," vyhlasuje riaditeľ podniku Didier Provent.
"Značka Made in France dnes znamená veľa, môže zohrávať až 20 percent v obrate," dodal.
Marc Rozier dokázal udržať výrobu vo Francúzsku. "Hodvábne vlákno nakúpime v Číne alebo v Brazílii, ale všetko ostatné robíme v našich závodoch," dodal.
Text: ČTK
Foto: SITA
