Zamestnankyňa farmaceutickej firmy MUDr. Eva Gabašová má rovných štyridsať a dve veľké dcéry. Obidve sa jej narodili počas štúdia medicíny.
"Hovorievam, že mám osudové deti, pretože som si ich nestihla naplánovať," smeje sa. "Keď som začala študovať na vysokej škole, povedala som si, že v druhom ročníku musím predovšetkým urobiť skúšku z patológie, pretože tá je najťažšia. A potom uvidím." Čoskoro aj uvidela - dve čiarky na tehotenskom teste sa objavili mesiac po absolvovaní postrachu všetkých medikov. Muselo to byť hektické obdobie, ale dnes, s odstupom času, to tak nevníma. Mladý človek zvládne veľa. Študovala bez prerušenia a bez opakovania semestrov, stihla sa vydať, potom porodiť a s desaťtýždňovou Evkou urobila skúšku z neurológie. "Pomáhali ju strážiť svokrovci, kamarátky, moja mama a sestra, manžel ju chodil kočíkovať, kým som sa učila. Dodnes je veľmi spoločenská, pretože stále putovala."
Mladšia Lujza sa narodila mesiac po promócii. Spolužiačky sa Eve smiali, že sa na tej medicíne naozaj musela nudiť. "V škole som sa však nikdy na tehotenstvo ani materstvo nevyhovárala. S Lujzou som bola dokonca na rizikovom, a keď som sa v nemocnici prebrala z narkózy po jednom krátkom zákroku, sestričky si čítali z mojej učebnice internej medicíny." Štátnicu z interny neskôr urobila na jednotku! "Lujza so mnou v bruchu absolvovala tri štátnice a staršia Evka bola na piatich skúškach. Teraz tiež študuje medicínu, a tak jej hovorievam: Tých päť skúšok môžeš preskočiť! Už si na nich bola!"
Dcéry majú osemnásť a šestnásť rokov. S dievčatami si vravia, ako fajn, že nemajú doma malého "vreskľúňa". Ak si z nich aj niekedy uťahovala, či by ešte prijali súrodenca, veď ženy v jej veku v súčasnosti bežne rodia, zhrozili sa: "Mami, to by si nám hádam neurobila!" Dobre spolu vychádzajú, a keď sa v trojici vyberú na dámsku jazdu, občas si ich aj pomýlia so sestrami. "Mne to polichotí, im už menej," vysvetľuje s úsmevom. "Nikdy mi nenapadlo, že mi ako mladej matke počas tých rokov niečo ušlo. Študentský život? Lenže ja sa teraz nemusím ponáhľať z práce do škôlky, doma mám navarené, upratané, s manželom nehľadáme babysitting, ak chceme ísť večer von. Dievčatá majú veľa záujmov a tá staršia dieťa tak skoro určite neplánuje. Dnes sú mladí iní, chcú si užiť, vidieť svet."
Keď niekedy menovkyňu Evičku odprevádza pred fakultu medicíny a hľadí za ňou, ako vstupuje do tej istej budovy, zdá sa jej, že to bolo len včera, keď si sem s ňou v klokanke prichádzala po zápočet. V štyridsiatke tak zažíva déja vu.
Text: -bs- pre magazín Pravdy
Foto: archív Evy Gabašovej
