Hovorí sa, že muži sú mäkší a ženy zasa pritvrdili. Je to asi prirodzená reakcia na dlhé obdobie opaku.
Dnes sa ženy derú do popredia, servítky si pred ústa nekladú a otvorene, bez čačiek, hovoria aj o najintímnejších veciach. Ako sa to premietlo do kníh? Čo sa dnes skrýva pod termínom ženské čítanie a aký je jeho zmysel?
Je to asi dané od prírody, ale aj organizáciou času, že ženy čítajú viac ako muži. Na rozdiel od mužov ženy častejšie čítajú aj to, čo napíše opačné pohlavie. Ženy navštevujú kníhkupectvá, organizujú čitateľské besedy, dávajú si podpisovať knihy, obdivujú spisovateľov, chodia do knižníc. Ženy ako čitateľky sú skvelé – ešte stále s mimoriadnou láskou čítajú knihy a radia si navzájom, ktorú si všimnúť.
Ženy potrebujú egá spisovateľov, ale aj knižný obchod. Na svojich pleciach držia literárny svet. Kupujú si knižky intelektuálne, autobiografické, odborné, zábavné i zamilované. Podľa toho, z akého prostredia do kníhkupectva či knižnice prichádzajú. Vyberajú si knižky na svojej mentálnej úrovni a vôbec netušia, že by mohli hrešiť, ak budú siahať po tzv. ženskej literatúre, že by ich mohol niekto vysmievať kvôli vkusu. Veď – prečo aj: Tento žáner sa tiež už vyvinul, skultivoval i zdrsnel, a nie náhodou sa vydavatelia bránia označeniu ženská literatúra a nahrádzajú ho termínom spoločenská literatúra.
Bráni sa aj riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ Martin Chovanec: "Nepoužil by som termín ženský román a už vôbec nie s jemne ironizujúcim angelikovským nádychom. Kamarát, starý intelektuál, sa práve vrátil z dovolenky v Chorvátsku a hovoril, že sused na pláži, ako neskôr vysvitlo vysokoškolský učiteľ, čítal román Rosamundy Pilcherovej. Na jeho otázku, či číta ženské romány, pokojne odpovedal: Ja to pokladám za spoločenské romány!"
Čitateľovi alebo čitateľke by sa nemalo nič zazlievať, ani konzumácia "slaďákov", lebo - dnes číta takú knihu a zajtra inú, možno kvalitnejšiu.
Od Margity Figuli po Táňu Keleovú-Vasilkovú
Slovensko je hojne obdarené píšucimi ženami - a dokonca aj mužmi. Kultúra je mladá, ešte soptí, vyvrhuje nahromadenú lávu. Na slovenské klasičky sa nabaľujú geometrickým radom nové a nové generácie píšucich žien. Je to pestrá vzorka, ale nie stereotypná. Práve ženy prekvapujú, lebo ešte nemajú vychodené chodníčky v literatúre, podávajú svedectvo o svojom svete a otvárajú trináste komnaty.
Slovenská literatúra má aj svoje Gertrúdy Steinové, autorky, ktoré ostatní umelci nielen priateľsky milovali, ale aj rešpektovali. Taká Klára Jarunková alebo poetka Lýdia Vadkerti-Gavorníková. Nezabudnuteľná zostala pre kolegov po emigrácii Jaroslava Blažková, rešpekt vyvolávala Hana Ponická, úctu Margita Figuli, Maša Haľamová. A aké zaujímavé osobnosti sme tu mali ešte v starších časoch - Vansová, Timrava, Hana Gregorová. Koľko žien tu písalo svoju ženskú literatúru a akú kultúrnu hodnotu zanechali. A pokračujú ďalšie generácie – Farkašová, Feldeková, Vášová, Juráňová, Podracká, Haugová, Zimková, Rothmayerová, Maliti, Šikulová, Piussi, Dobrakovová, Hidveghyiová...
Pekne sa to kopí. Isteže, nie všetky zákazníčky si v kníhkupectvách hneď kúpia tento typ literatúry - v dnešnej nadprodukcii sa ťažko orientovať, ale už tým, že vôbec vstúpili do kníhkupectva, podporili aj špičkový, ale obyčajne nevýnosný prúd.
Dnešné autorky nie sú v žiadnom smere neviniatka. Týka sa to obsahu aj metód. Mnohé zo svetových hviezd (napríklad J. K. Rowlingová) získali za svoje knižky veľký balík peňazí. Viaceré údajne aj s tým úmyslom písať začali. To je možno ten základný rozdiel medzi knižkami. Z akých pohnútok autor vychádza, nie či je chlap, či žena.
Slovenské romány sú v móde
Žien, ktoré by sa chceli stať spisovateľkami, je veľa. Martin Chovanec zo Slovenského spisovateľa tvrdí, že sa snažia vybrať to najlepšie z ponuky slovenských a zahraničných autoriek. Sledujú rebríčky najčítanejších kníh, recenzie nových románov, z užšieho výberu úryvky. Denne dostávajú ponuky od literárnych agentov a rukopisy od slovenských autoriek. "Pravdaže nesledujeme a nevydávame všetko. V ostatnom čase sme sa napríklad vyhli upírskym či paranormálnym príbehom," hovorí Martin Chovanec.
Pripomína, že kým v minulosti tvorili slovenskí autori a autorky len 10 -15 % knižnej produkcie, dnes je situácia iná. "Teraz predstavujú romány slovenských autoriek 30 % našej produkcie a v niektorých vydavateľstvách je to oveľa viac. Kým nezačala písať Jana Pronská slovenské historické romance, napríklad Zlatníkova chovanica alebo Zradená ľúbosť, nevedeli sme ani posúdiť, či by sa takýto žáner od slovenskej autorky na Slovensku predával. Podobne to bolo aj s tínedžerskými románmi Zuzky Šulajovej či románmi našej najpredávanejšej autorky Kataríny Gillerovej (Konečne sa rozhodni, Zabudni na minulosť, Miluj ma navždy). Všetky tri patria k top autorkám na Slovensku a vydávajú ich aj v Česku, pravdaže, bez akejkoľvek štátnej podpory či propagácie. Takže aj v knihách platí, že kvalita sa presadí. A žáner nezaručuje úspech," nazdáva sa Chovanec.
V najväčšom vydavateľstve Ikar tvoria romány pre ženy z celkovej produkcie v priemere ročne asi 30 percent. "Medzi najpredávanejšie patria romány Táne Keleovej-Vasilkovej (najnovšie román Nikdy), Andrey Coddington (Židovka, Cudzia krv) – aj keď u tejto autorky sa nedá striktne povedať, že píše vyhranený román pre ženy. Popularitu si v poslednom období získala aj Adriana Macháčová s románom Žena vplyvného muža," hovorí Mária Lešková z Ikaru. Zdôrazňuje, že čoraz viac sú populárne slovenské autorky a ich príbehy zo súčasnosti.
Jedna z úspešných autoriek, Katarína Gillerová vysvetľuje: "Ženy potrebujú čítať o niečom, čo im je blízke, čo poznajú, čo sa odohráva v ich okolí. Moje čitateľky ma dokonca varujú: Nie, aby sa to zle skončilo! Nechcú tiež, aby v texte boli horory a vulgarizmy. Ženy mi hovoria, že majú v živote veľa problémov, a tak v knižke chcú pohodu. Ja píšem takéto knižky od začiatku, ale príbehy nie sú vymyslené. Vychádzam z reality, píšem o tom, čo som prežila buď ja, alebo niekto v rodine či kamarátky."
Vzťahy vs. veľký svet
Je rozdiel v tom, ako píšu ženy a ako muži? Ďalšia dobre predávaná autorka Petra Nagyová- Džerengová hovorí: "Asi je to rozdielne. Ja som vášnivá čitateľka, čítam knižky od mužov aj od žien s rovnakým záujmom. Všimla som si, že dôležité je, ako autor vystavia dej knihy, dramatický oblúk. Ten môže dobre zvládnuť žena v literatúre pre ženy a naopak - nemusí sa to podariť mužovi. Platí tiež, že aj jednoduchšie písanie, tzv. oddychová literatúra, za ktorú sa niekedy čítanie pre ženy automaticky považuje, môže mať v sebe hĺbku. To, čo chce autor povedať, môže ísť naprieč rôznymi žánrami - môže to vysloviť aj v literatúre pre deti. Sú však autori, ktorí vedia vzťahový svet opísať tak, že to u žien nenachádzam - napríklad John Irving. Ale sú samozrejme aj skvelé autorky, ktoré získali Nobelovu cenu. Pravdou je - a v tom môže spočívať ten rozdiel - že ženy sa viac v literatúre zaoberajú vzťahmi, lebo tie tvoria ich mikrosvet. Muži sa zaoberajú "veľkým svetom" a to sa premieta aj do písania."
Jej kolegyňa Katarína Gillerová ako čitateľka nerozlišuje medzi tým, čo napísal muž a čo žena: "Čítala som všetko rad za radom už od ôsmich rokov. Veľkú knižnicu mali aj moji rodičia, takže som sa ku knihám dostávala od malička. O svojej tvorbe si myslím - a mám to potvrdené od čitateliek - že som na dobrej ceste. Mám iba jednu čitateľku, ktorá sa vyjadrila, že nemá rada citové výlevy, ktoré bývajú v knižkách pre ženy." Teší sa, že túto literatúru je veľký záujem. Pre ňu samú je písanie pre ženy vraj príjemný relax.
Pilcherová ako vzor?
Martin Chovanec priznáva, že ako chlapec s rovnakým záujmom čítal knihy Karla Maya, Jula Verna, Emily Bronteovej či Daphne du Maurier. "Moja generácia čítala všetko. Ako vydavateľ som sa stretol s tým, že viacero Sloveniek začalo podnikať a presadzovať sa podľa vzoru silných žien z nami vydaných románov, napríklad Emmy Hartovej z Úspešnej ženy Barbary Taylor Bradfordovej. Viaceré mamy sa mi priznali, že romány Barbary Bickmorovej a Rosamunde Pilcherovej ich inšpirovali k tomu, aby svoje dcéry viedli k samostatnosti a cieľavedomosti. Niektoré z tých dcér poznám, dnes sú už úspešné manažérky a mamy."
Prečo sú ženské romány také obľúbené? Mária Lešková z Ikaru odpovedá protiotázkou. "Prečo niektorí diváci nadšene prijímajú a iní zasa odmietajú súčasné televízne reality šou? Časť divákov sa pri ich sledovaní dobre baví, iní ich odmietajú ako stupídne. Podobný pohľad možno zvoliť pri literatúre. Našťastie trh ponúka nepreberné množstvo žánrov a popri knihách tzv. červenej knižnice vychádza aj svetová klasika, spoločenské a historické romány."
Aj medzi románmi pre ženy treba rozlišovať. Ťažko porovnávať Búrlivé výšiny od Emily Bronteovej s dielkami typu Môj zvrhlý vojvoda alebo Neodolateľný divoch. Zatiaľ čo zážitok z príbehu Heathcliffa a Catherine zostane čitateľovi po celý život, väčšina harlekýnovských príbehov z hlavy vyšumí hneď po prečítaní.
Text: Helena Dvořáková a Elena Zemková pre Pravda magazín
Foto: SHUTTERSTOCK
