Televízne seriály - milované, zatracované, opľuté...
Tí, ktorí sa na nich podieľajú, aj keď repcú, sú v kútiku duše radi. "Zabudnutí" zasa svorne nadávajú na ich úroveň a tvrdia, že by to aj tak nevzali, neznížili sa k čomusi, čo s umením nemá nič spoločné. A teraz otázka pre slovenských hercov, ktorí nemajú to šťastie či kontakty (prepotrebné je jedno i druhé) a nehrajú v českých filmoch - aké sú možnosti? Je nejaká alternatíva? Každý, kto sa podieľa na televíznom seriáli, svoju prácu vykonáva čo najlepšie. Ide však o podmienky. Ak máte na obraz, teda asi 2 - 3 strany textu natočiť, naskúšať, rozobrať po vzťahovej stránke, rozzáberovať na kamery a urobiť aspoň 2ostré (teda kompletné záznamy bez "šmodrchov", brbtov, mikrofónov v zábere) a máte na to celé 15 - 20 minút, aký asi bude výsledok? Za takýchto podmienok by ani oscaroví americkí herci nezahrali lepšie a kvalitnejšie. A ak má herec v jeden filmovací deň takých obrazov 10 - 20, teda aj 20 až 30 strán textu, je to nadľudská drina. A text je len základ. Treba si tiež zapamätať, pri ktorej vete sa otočí, pri ktorej niečo vezme do ruky, popritom dáva pozor, aby nezakrýval kolegu a "nebral mu svetlo", neštrngal príbormi kvôli zvuku a množstvo iných vecí. A ešte mnohé herečky musia, s prepáčením, aj dobre vyzerať... Vo svojom veku...! Je to drina, verte mi. Dostávate za to peniaze - v rámci Slovenska a jeho žalostného priemeru relatívne slušné. Oveľa slušnejšie ako v divadle či v škole. Ešte sa divíte, že tam všetci chcú robiť? Aj o tom je život náš každodenný. Takže sa idem učiť texty a som rada, že v jednom zo seriálov mám rolu. Síce neveľkú, ale aj za to pánubohu vďaka. Lebo šeky platiť treba.
Text: Táňa Radeva pre magazín Pravdy
Foto: Robert Hüttner pre Pravdu
