Hádam môžem čo-to napísať o slovenskom dabingu - skôr o práci na ňom - pretože s ním mám bohaté skúsenosti vyše 33 rokov.
Bože, to je dlhšie ako s mojím manželom. Menila sa technológia, požiadavky i honoráre. A tie bývajú niekedy omieľané v masmédiách. Neverte, že herci na nich zarábajú tisíce (nebodaj v eurách!) Od roku 1991 sa akurát postupne znižujú. Ale to vám uveria nanajvýš rodinní príslušníci. Skôr chcem však písať o pracovných podmienkach.
Stojíte v tmavej, často malinkej, vydýchanej miestnosti, potíte sa - klimatizácia je kvôli zvuku neprípustná - pred sebou v bodovom osvetlení scenár a svietiaca obrazovka. Mikrofón jeden, kolegov požehnane - niekedy aj piati a všetci chcú byť v "osi mikrofónu", čo nie je možné, pokiaľ sa jeden druhému "neustúpite", kým má svoj text. Takže sa uhýňate, čupíte, stojíte na špičkách a to počas samotnej výroby a maximálnej tichosti. Sedieť nemôžete, stoličky vŕzgajú a aj nepatrný zvúčik citlivý mikrofón zachytí. A to všetko v tempe, presnosti. Pozor na artikuláciu, hlasitosť, zvučný šepot. Ešte sme nespomenuli to hlavné - sústredenosť na pocity, pravdivosť výrazu. Stojíte tak niekedy bez prestávky celé hodiny. Stačí zlomok sekundy a už nie ste presný. Ďalšia ostrá. Vtedy sa pomýli váš kolega, ďalšia ostrá, niečo v štúdiu prasklo vo zvuku, ďalšia ostrá a pomýli sa tretí zúčastnený, ďalšia ostrá, padne scenár...
Ak dabujete celý deň - rozumej od 9.00 niekedy aj do 22.00 s hodinovou obednou a polhodinovou večernou pauzou a 2-3 pauzami na zaslúženú cigu, verte, mihá sa vám pred očami aj vlastný manžel po návrate zo štúdia. Napriek tomu máme túto prácu radi. Mnohí kolegovia ju považujú za náročnejšiu ako nakrúcanie, kde sú aspoň dlhšie pauzy. Každá sekunda nepozornosti znamená novú ostrú. Sústredenosť na 150 %. Nemôžete si odskočiť na kávičku, pokecať s kolegyňou...
Toto všetko píšem preto, že keď niekde počujem "darmožráči herci", je mi smutno. Nikdy by som si nedovolila hodnotiť prácu v inej profesii, veď netuším, čo obnáša. Vzdávam hold mojim kolegom, lebo je to skutočne mimoriadne náročná práca. Fyzicky, a ešte viac psychicky. Ťažko sa dá robiť bez lásky. Verte, inak by ste ju nerobili. Ani za tie prachy...
Text: Táňa Radeva pre magazín Pravdy
Foto: Robert Hüttner pre Pravdu
