Jej príbeh by sa dal nazvať tiež „Nikdy nehovor nikdy.“
Keď Sandra odchádzala z Austrálie, mala 24 rokov. V tejto krajine strávila rok a s odstupom času ho považuje za najkrajší, hoci doma vyštudovala vysokú školu a v krajine protinožcov pracovala rukami. "Stretla som ľudí, ktorí ma veľa naučili." Niektoré poučky pochopila až o niekoľko rokov neskôr. Nikto ju podľa jej slov dovtedy ani potom nenaučil viac.
Austrálčanov spočiatku považovala za falošných. "Nezabudnem na tie maily, ktoré som vypisovala mame a sestre. O tom, akí sú falošní a každý deň sa vás s úsmevom na tvári spýtajú, podobne, ako Američania: Ako sa máš?" V tom čase bola Sandra negativistická, až keď sa vrátila domov, objavila literatúru o tom, ako ľahko sa dá prežiť život, keď uvažujeme pozitívne. "Myslím si, že oni všetci boli šťastní a riadili sa heslom: Ak nemáš druhému povedať čo dobré, tak zlé mu nehovor."
Tiež sa spočiatku bála, ako bude vysvetľovať v krajine, ktorá je od nás tak ďaleko, odkiaľ pochádza. "Bude stačiť, ak poviem, že som z Európy?", pýtala som sa naivne kamarátky, ktorá tam žila už päť rokov. "Moje predstavy boli poriadne duté, veď takmer každý Austrálčan má svoj pôvod v Európe. Už šesťdesiatročný profesor na univerzite mal mamu Nemku a otca Angličana. Myslím, že som nikomu nemusela špeciálne vysvetľovať, odkiaľ som, ak sa teda bavíme o austrálskych občanoch. Kto nepoznal Slovensko, bol mu známy pojem Československo. S tým prišla aj informácia o tom, že sme sa rozdelili. Kedy? To bola jediná otázka, ktorú mi položili."
O tom, že sú iní, svedčí aj fakt, že pred štyrmi rokmi, keď u nás začal facebook rozkvitať, našla tam všetkých starých známych – austrálskych kamarátov. Pravdaže, pridala si na facebook aj svoju rodinu, spolužiakov, kolegov, susedov, no Austrálčania, ktorých má na facebooku piatich, boli iní a jedno mali spoločné. "Tvárili sa, akoby sme sa videli včera. A pritom sme sa rozlúčili pred ôsmimi rokmi. Stále som hľadala na to odpoveď. Ako to, že si ma tak všetci zapamätali?"
Dokonca jeden z nich plánuje prísť tento rok do Európy, čo je šanca, že sa znova uvidia. Ani chvíľu nepochybovala o jeho slovách. "A to je práve to, čo si na Austrálčanoch vážim a všetkým radím jediné: Aby tam odchádzali bez predsudkov. Austrálčania milujú život, celú planétu, nepoznajú rasizmus a nikoho nepodceňujú."
Text: dz pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
