Tisíce vzrušených fanúšikov a vo vzduchu napäté očakávanie. Nie, do Bratislavy nezavítali žiadne hollywoodske superhviezdy, ale predstavitelia tureckej telenovely - Bergüzar Korelová a Halit Ergenc.
Čím si Tisíc a jedna noc získala srdcia Slovákov natoľko, že v stredoeurópskej krajine vyrastá už niekoľko desiatok detí s menom Onur či Šeherezáda, zostáva tak trochu záhadou. Môže za to slabosť pre dojímavé príbehy alebo azda zvyšky tureckej krvi, ktoré nám kolujú v žilách? A prečo Česi Šeherezádinmu čaru odolali?
Už niekoľko rokov sa ukazuje, že slovenskí televízni diváci si radi pozrú seriály romantického charakteru. Jednoducho Mária, Esmeralda alebo Divoký anjel boli však len predjedlami pre turecký zázrak menom Tisíc a jedna noc.
Telenovela alebo romantický seriál?
V hlavnom vysielacom čase obrazovky komerčných televízií ponúkli najrôznejšie druhy zábavy od kriminálok cez veľkolepé súťažné šou až po hollywoodske trháky. Prečo práve turecký seriál Tisíc a jedna noc rozdelil Slovensko na dva nezmieriteľné tábory Šeherezádiných fanúšikov a jej zarytých odporcov?
Telenovely, populárne prezývané soap opery, diváci na celom svete akceptujú - ale zväčša v poobednom čase. Ako slovo soap (mydlo) v názve naznačuje, takýto seriál je často prerušovaný reklamami na saponáty určené hlavne ženám v domácnosti. Len tie totiž mali čas sledovať zauzlené a komplikované osudy každý deň počas skorých odpoludní.
Od januára však Šeherezáda vstúpila do slovenských domácností v hlavnom vysielacom čase takmer každý deň v týždni. Najsledovanejšej slovenskej televízii sa risk vyplatil. Reptajúcich divákov nebolo málo, no hovorkyňa Markízy Oľga Dúbravská tvrdí: "Všetky programové rozhodnutia vychádzajú z výskumov a požiadaviek divákov – samozrejme, nemôžeme vyjsť v ústrety úplne všetkým, ale v prípade seriálu Tisíc a jedna noc sme potešili drvivú väčšinu divákov. Rozhodnutie zaradiť seriál do prime timu vychádza z výsledkov fokus-skupín, ktoré sme na Slovensku realizovali, a tiež z výsledkov sledovanosti seriálu v iných krajinách."
Hovorkyňa zároveň upozorňuje, že formát Tisíc a jedna noc nepovažuje za telenovelu: "Tisíc a jedna noc nie je telenovela, ale romantický seriál. Je to jeden z najúspešnejších formátov vyvezených z Turecka do regiónov východnej a strednej Európy, ktorý dosahuje vynikajúce výsledky sledovanosti v prime time v Bulharsku, Chorvátsku či v Grécku. Romantický seriál tureckej produkcie Tisíc a jedna noc nadchol v Európe už milióny divákov, a preto sa ho TV Markíza rozhodla zaradiť do svojho vysielania. Hneď prvé časti seriálu Tisíc a jedna noc dosiahli výborné výsledky."
Pozerám - ale tajne!
Prieskumy, ktoré si televízia dala urobiť, zjavne hovorili pravdu. Ľudia pred krimiseriálmi plnými zločinu a násilia uprednostnili emócie, lásku a silné rodinné putá. Fakt, že sa dej odohráva v kultúrne úplne inej krajine, na tom nič nemení. Práve naopak, tvrdí psychologička Eva Heftyová: "Čím sú príbehy a prostredie vzdialenejšie od toho nášho, tým viac sme schopní rozhodnúť sa, čo je správne a mravné."
S jej slovami sa stotožňuje aj vysokoškolsky vzdelaná dvadsaťsedemročná diváčka Tisíc a jednej noci, Hana z Trnavy: "Prostredie, v ktorom sa dej odohráva, je celkom iné ako na Slovensku, a preto aj zaujímavejšie. Samotný príbeh je dosť o ničom. Bol by oveľa lepší, keby ho natlačili do desiatich častí - to by bolo super. Napriek tomu si ho zapnem, pretože pri ňom dokážem po práci úplne vypnúť a nerozmýšľať. V reálnom živote mi emócie trochu chýbajú a takto sa ich možno snažím trochu doplniť. Uvedomujem si však, že je to dosť primitívna romantika a pred známymi radšej svoju slabosť pre Tisíc a jednu noc tajím. Nemajú o tomto programe totiž najlepšiu mienku."
Presným opakom je Jana z Prešova. Štyridsaťosemročná úradníčka pozerá seriál so železnou pravidelnosťou a vôbec sa za to nehanbí: "Pozerajú ho aj kolegyne a vždy si o ňom v práci príjemne poklebetíme. Páčia sa nám hlavní hrdinovia - ich výzor aj herecké výkony. Očami dokážu povedať viac ako tisícimi slovami. Najskôr som ľutovala, že nemám českú stanicu Nova, kde vysielali dve časti za sebou. Teraz som však rada, pretože tam sa už seriál skončil, ale ja mám pred sebou stále ďalšie diely."
Dotknúť sa hviezd
O obľúbenosti seriálu svedčí aj enormný úspech dňa otvorených dverí v Markíze. Ten síce každoročne priláka množstvo ľudí, ešte nikdy však 44¤000 návštevníkov. To je napríklad počet obyvateľov Nových Zámkov. Mnoho z nich neváhalo absolvovať dlhú cestu len preto, aby uvideli svojich hrdinov naživo. Čaro seriálu a hlavných predstaviteľov totiž spočíva aj v tom, že sú pár nielen na obrazovkách, ale aj mimo nich.
Psychologička Eva Heftyová pohnútky fanúšikov vysvetľuje pomerne tvrdo: "Ľudia, najmä nedostatočne osobnostne zrelí, nesamostatní, neistí a nespokojní so svojím každodenným životom, potrebujú mať svoje vzory. Tie môžu obdivovať, môžu sa s nimi stotožňovať. Je veľmi jednoduché iba obdivovať a pritom aj závidieť, nemusieť aktívne pracovať na zlepšení vlastného života. Stačí, keď hrdinov z filmu uvidím zblízka alebo sa ich dokonca dotknem, a už mám pocit, že moja cena stúpa, že niečo z tej blízkosti prejde aj na mňa. Hneď sa cítim dôležitejší, krajší, múdrejší a spokojnejší."
Ako odborníčka má na také správanie jednoznačný názor. "Je smutné, koľko ľudí je nevyspelých, nesamostatne zmýšľajúcich, že tak ľahko podľahnú rozprávkovým ilúziám či infantilným až primitívnym manipuláciám. Môže to odrážať aj fakt, že naša spoločnosť cez médiá nepodporuje kvalitný rozvoj osobnosti, ale odkláňa ľudí od skutočnosti."
Trebišov má šesť Onurov
Na Slovensku pokojne spinká hneď niekoľko desiatok bábätiek, ktorým rodičia dali meno podľa hlavných hrdinov Tisíc a jednej noci. "Keď som po prvýkrát do matriky zapisovala meno Šeherezáda, nebolo to pre mňa nijakým prekvapením. Naopak, očakávala som to. Mám už skúsenosti z minulosti a na mená z telenoviel som zvyknutá už päť šesť rokov - mali sme viacero Rosalínd alebo Esmeráld, takže prvá Šeherezáda bola len otázkou času. Dodnes som zapísala už dve, na Onura stále čakám," hovorí Zlatica Fabová, matrikárka pre Košice-Šacu. Práve tu sa vo februári narodila prvá Šeherezáda na Slovensku.
Odvtedy sa počet nositeliek tohto mena rozrástol, pozadu však nezostávajú ani Onurovia, ktorí žijú prevažne na východe krajiny. Rekord drží Trebišov so šiestimi chlapčekmi s týmto menom. "Pri menách hlavných hrdinov telenoviel podvedome pravdepodobne ľudia očakávajú, že tak svojim deťom zabezpečia podobný osud, ako majú ich obľúbení hrdinovia," vysvetľuje psychologička Eva Heftyová.
Seherezádé alebo Eszmeralde
"Do matriky sa tieto mená často nedajú zapísať tak, ako znejú v slovenčine. Napríklad Esmeralda je oficiálne Eszmeralde a Šeherezáda je Seherezádé. Slovenskí nositelia si ich však často nepíšu tak, ako by po správnosti mali, ale foneticky," hovorí Zlatica Fabová. Podľa jej skúsenosti často dávajú mená podľa telenoviel občania rómskej národnosti.
O rómskej láske k telenovelám nepochybuje ani antropológ Alexander Mušinka. "V rómskej komunite boli telenovely vždy obľúbené, nezávisle od času, v ktorom sa vysielali. Zatiaľ som sa síce osobne nestretol so žiadnym Onurom či Šeherezádou, ale vôbec by ma takéto mená neprekvapili," hovorí. Dodáva, že ľudia v nich neraz hľadajú únik od nie príliš hrejivej reality: "Ľudia sú zvyknutí na rozprávky a telenovala je vlastne ich modernou verziou. Populárne sú najmä medzi obyvateľstvom z nižších sociálnych vrstiev a s nižším vzdelaním, bez ohľadu na rasovú príslušnosť."
Gény máme všetci rovnaké
Je možné, že Slováci podliehajú Šeherezádinmu šarmu preto, že z čias dávnych tureckých nájazdov majú určité turecké gény? Popredný slovenský genetik, docent Vladimír Ferák, hovorí: "Myslím si, že nejaké veľké genetické stopy turecké nájazdy na Slovenské pomedzie nezanechali, aj keď, pripúšťam, mohlo to byť drastické. Napríklad v Ponikách, ktoré sa dostali aj do básne. Podľa mňa však nie je dôvod predpokladať, že by Slováci boli podobnejší Turkom ako akýkoľvek iný európsky národ. Národ nerobia gény, ale kultúra, a to, ako vzniká kultúra, nemá s genetikou v podstate nič spoločné."
U nás áno, v Česku nie
S Českom nás síce spája história, no zdá sa, že vkus v zábave máme trochu odlišný. Keď sa totiž jedna z českých televízii rozhodla tiež staviť na kartu Tisíc a jednej noci, mala smolu. Príčin bolo hneď niekoľko - od zlého dabingu, nepremysleného marketingu až po neochotu priznať si chybu.
Programová riaditeľka českej Novy Alex Ruzek ešte koncom mája povedala pre časopis Ona Dnes: "Dodnes si stojím za tým, že seriál Tisíc a jedna noc je dobrý produkt, ktorý nefungoval nie preto, že je zlý, ale preto, že ľudia, ktorí píšu pre noviny, blogy, internetové servery, sa doň pustili ešte skôr, ako sa objavil v televízií. Potom sa to už len viezlo, diváci uverili, že je to zlý seriál a dopredu ho odsúdili."
Slovenská psychologička Eva Heftyová však vidí príčinu inde: "Česi ako národ sa prejavovali a prejavujú viac samostatne, nezávisle, individuálne, túžia po originalite, po vyniknutí niečím novým, neobvyklým, neradi kopírujú, možno sú menej prispôsobiví." Slováci podľa nej, naopak, potrebujú jednoduché vzory, ktoré môžu zbožňovať a od ktorých očakávajú, že ich budú chrániť pred životnými ťažkosťami.
Ak je toto tvrdenie naozaj pravdivé, je celkom možné, že Slovákov spojenie romantiky, zamotaných osudov a sympatických hrdinov v tureckom prostredí nedostalo naposledy. Či je Tisíc a jedna noc jedinečným fenoménom, alebo na jej úspech nadviaže v prime time ďalší romantický seriál, uvidíme až po (aspoň zatiaľ) poslednom 180. diele.
Text: Elena Zemková pre Magazín Pravdy
Foto: TV Markíza
