Pod týmto heslom, presnejšie povedané, pod jeho pôvodnou anglickou verziou Women2Drive, sa pred niekoľkými mesiacmi rozbehla internetová kampaň za práva saudskoarabských žien šoférovať.
Medzi zákazmi, ktoré zo žien žijúcich v tejto absolutistickej monarchii robia nesvojprávne bytosti, je aj toto pre nás absurdné, no pre pomery v krajine príznačné obmedzenie. Aktivistky bojujúce za jeho zrušenie vyjadrili svoje stanovisko najskôr na internetových sociálnych sieťach a potom prešli do priamej akcie: sadli za volant aut a vyrazili do ulíc. So žiadosťou o podporu pre svoje požiadavky sa obrátili aj na Hillary Clintonovú, ktorá sa vzhľadom na strategický význam vzťahov, aké USA udržiavajú so Saudskou Arábiou, najskôr obmedzila na "tichú diplomaciu", no potom na dôraznú výzvu týchto žien reagovala vyjadrením osobnej podpory.
V prúde správ, ktoré každodenne prichádzajú z arabských krajín a hovoria o masových demonštráciách, brutálnych postupoch polície a armády, bombardovaní miest a zástupoch utečencov, sa informácia o odvážnych saudskoarabských aktivistkách zakrátko po uverejnení stratila. Kto by sa pri tom všetkom dlhšie zaoberal vystúpením žien, ktoré sú nespokojné, že pri cestách na nákupy svoje mercedesy nemôžu riadiť samy! Nazdávam sa však, že táto akcia si zaslúži pozornosť, pretože prináša svedectvá o významných procesoch utvárajúcich charakter súčasného sveta.
Prvý z týchto procesov sa začína na internetových sociálnych sieťach, vedie k formulovaniu politických požiadaviek a prechádza do vystúpenia na uliciach a námestiach. Takto sa zrodili hnutia, ktoré v arabských krajinách významne prispeli k pádu zdanlivo stabilných režimov. Internetové sociálne siete sa stávajú miestom, kde sa na základe spoločných záujmov vytvárajú zoskupenia s potenciou stať sa politickou silou. Takto sa totiž upevňuje presvedčenie, ktoré je prvým predpokladom politického vystúpenia: je nás veľa, získavame ďalších stúpencov, naše rady sa ustavične zväčšujú. Je to naozaj len prvý predpoklad, ktorého účinnosť sa môže pri prvej konfrontácii s mocou inštitúcií úplne stratiť. Podceňovanie týchto zoskupení a ignorovanie ich požiadaviek sa však už niektorým režimom vypomstilo.
Druhý z procesov, ktorý vystúpenie aktivistiek dovoľuje rozpoznať, je nemenej významný, hoci svoje pôsobenie vo svete odvodzuje z často podceňovanej moci symbolov. Symboly zvyčajne pokladáme za dekorácie, ktoré zdobia realitu bez toho, aby akokoľvek menili jej povahu. Pritom práve dnes, v dobe mediálneho sprostredkovania reality, sa môžeme ustavične presviedčať o pozoruhodnej sile symbolov. Žena za volantom – to nie je iba šoférka, to je symbol ženských schopnosti ovládať zložité mechanizmy a účelne využívať ich silu. Ak žena môže riadiť auto a pohybovať sa s ním na uliciach mesta, môže riadiť aj veľké inštitúcie.
Arabskí vládcovia sa žien vodičiek oprávnene obávajú. Tušia, že ak by ženám priznali právo viesť auto, mohli by sa zanedlho objaviť hnutia spochybňujúce ich práva na riadenie krajiny. Ich úsilie o zachovanie zákazov je však odsúdené na neúspech, ktorý je naprogramovaný od chvíle, keď si ženy vytvorili vlastné internetové adresy.
Text: Miroslav Marcelli pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK
