V čase skvelých technických vynálezov, fast foodu a rýchleho internetu sa môže zdať, že človek už nepotrebuje ani rozmýšľať.
Azda každý počul o tom, že svet hlúpne. Možno však nájsť aj dosť dôkazov o presnom opaku. Možno, naopak, žijeme vo veku masovej inteligencie.
Podľa počtu absolventov univerzít a vysokých škôl sú dnes ľudia oveľa vzdelanejší ako pred päťdesiatimi či sto rokmi. Dalo by sa teda predpokladať, že budú aj kultúrnejší. Školy ich predsa naučia žiadať inteligentnejšiu zábavu, neuspokojiť sa ani vo voľnom čase len tak s hocičím. V kníhkupectvách však ako najpredávanejšie tituly ešte stále kraľujú paperbacky. V televízii zasa k najsledovanejším programom patrí SuperStar.
Iný druh inteligencie
Veci sú čoraz zložitejšie - máme k dispozícii komplikovanú techniku, mobily a fotoaparáty s množstvom funkcií. Veľa ľudí ich však nevie používať.
Učitelia sa sťažujú, že deti nečítajú. Už ani referáty neodpisujú, ale rovno ich sťahujú z internetu. Veď na webe je všetko. Kým kedysi čítaniu kníh a novín konkurovala televízia, teraz sa aj ona ocitla v ohrození. Médiom budúcnosti je internet. Scvrkla sa ľudská inteligencia?
Možno sa len začala rozvíjať iným smerom. Pretože kým pri televízii môže byť človek pasívnym divákom, na internete si užitočné informácie musí v halde hlúpostí vyhľadať aktívne sám.
Aj britský novinár John Parker ubezpečuje, že hlúpnutia sa nemusíme obávať. Veď seriózny denník Guardian má stále bezpečne viac čitateľov ako bulvárny Sun. V USA tiež seriózny New York Times číta viac ľudí ako USA Today.
Na Slovensku však klebetnému Novému času nemôže v čítanosti konkurovať nijaký seriózny denník.
Výtvarníčka a šéfka reklamnej agentúry Simona Bubánová na otázku, či svet hlúpne, najskôr prisvedčí. "Áno, vystihol to už film Absurdistan spred troch rokov. Hovoril o tom, že inteligentnejší ľudia majú vyššie ambície a nemajú čas sa rozmnožovať, takže na svete napokon zostanú len hlupáci. Je to dosť desivá predstava," hovorí Bubánová.
Vzápätí dodá, že ľudia sa dnes vo svete orientujú inak ako kedysi. "Máme iné nástroje, napríklad prístup k internetu. Generácie pred nami ho nemali, ale k potrebným informáciám sa vedeli dopátrať inou cestou. Dnes máme určite širšie možnosti, ale zmenilo sa naše rozmýšľanie. Akoby sme boli povrchnejší ako naši predkovia," uvažuje.
Aj za Dostojevského bola kríza
Často sa narieka, že už sa nečítajú ani nepíšu dobré knihy. Záleží však na tom, koho sa pýtate. Zatiaľ čo spisovateľ Peter Krištúfek si myslí, že neexistuje logický dôvod, prečo by sa mali písať horšie knihy ako v minulosti, knižné vydavateľstvá vidia vec inak.
"Mnohí majú na čítanie naozaj čoraz menej času. V lepšom prípade si čítanie nechávajú na víkendy či dovolenky," hovorí PR manažérka vydavateľstva Ikar Mária Lešková. Aj samotné vydavateľstvá musia okrem kvality textu a autora posudzovať príťažlivosť diela pre čitateľa. A dobrá kniha pre každého znamená čosi iné.
Jeden pri jej čítaní nechce príliš premýšľať, druhý od dobrej knihy, naopak, intelektuálne podnety očakáva.
Navyše literárny vkus podlieha trendom. "V súčasnosti sú z produkcie Ikaru veľmi populárne romány pre ženy, ale aj ezoterické knihy. Medzi mládežou sú stále veľmi populárne fantasy knihy, najmä Harry Potter. Čitatelia na Slovensku s obľubou siahajú po románoch Johna Grishama, Robina Cooka či Paula Coelha. Zo slovenských autorov je najpopulárnejšou a najpredávanejšou Táňa Keleová-Vasilková," hovorí Lešková.
Namiesto pohoršovanie sa nad úpadkom vkusu dajme radšej slovo Krištúfkovi. "Podľa dobových svedectiev myšlienková kríza bola za Baudelaira, za Dostojevského, za Hemingwaya - vlastne takmer nepretržite, preto by som sa až tak neznepokojoval," hovorí Krištúfek. Jeho kniha Šepkár bola nominovaná na literárnu cenu Anasoft Litera.
A humorista Rasťo Piško dodáva: "Čítanie, a nakoniec aj písanie dobrých kníh bola vždy menšinová záležitosť. Dokonca aj v období, keď neexistoval film, televízia a internet."
Louvre láka viac ako Eiffelova veža
Múzeá patria všade na svete k najobľúbenejším turistickým atrakciám. V Paríži každoročne navštívi viac ľudí Louvre ako Eiffelovu vežu. V Londýne Britské múzeum, Tate gallery a Národná galéria pritiahnu viac ľudí ako London Eye, hoci väčšie vyhliadkové koleso majú už len v Singapure. A podľa Britov má obľúbenosť múzeí stúpajúcu tendenciu. Kým v sezóne 1999/2000 navštívilo najväčšie britské múzeá 24 miliónov návštevníkov, v sezóne 2007/2008 to už bolo 40 miliónov ľudí. Slovenské národné múzeum, ktoré zahŕňa 18 múzeí po celej krajine, vlani navštívilo 1 042 056 ľudí. Málo či veľa na päťmiliónovú krajinu?
Vzdelaní miešajú karty
Už dlhšie sa aj na Slovensku hovorí o vzdelanostnej ekonomike. V takej spoločnosti by najvyššou hodnotou malo byť vzdelanie. To ide ruka v ruke s kultúrou, príjmom a spoločenským postavením. Umenie a návšteva kultúrnych podujatí totiž nie sú len oddychom, ale rozširujú človeku aj znalosti a tým zvyšujú aj jeho postavenie. Dnes predsa vyhráva ten, kto má informácie a čosi vie.
Úspešní sú tí, ktorí vedia do svojich diel pridať štipku zábavy a štýlu - či už ide o umelcov, filozofov, vedcov, alebo múzeá a divadlá. Dôležité je odlíšiť sa od tuctových konkurentov. A čo sa ešte zmenilo, je vkus. Stal sa rôznorodejším. Ľudia dnes pozerajú a čítajú, čo len chcú, mizne intelektuálne snobstvo.
Najnovšie sa zistilo, že rôznorodé štýly najviac mixujú ľudia s univerzitným vzdelaním. Pokojne môžu ísť na koncert filharmónie a cestou si v autobuse čítať Harryho Pottera. Takže ako je to s ľudstvom? Odpoveď je jasná: časť ľudí hlúpne, časť múdrie. Je to rozhodne lepšie zistenie, ako keby hlúpli všetci.
Text: Katarína Sedláková pre Magazín Pravdy
Foto: SITA
