Čo ste (možno) nevedeli o syroch?

 

Jeho konečná chuť závisí predovšetkým od použitého mlieka. Kým väčšina syrov pochádza z kravského mlieka, ničím výnimočným nie sú ani špeciality z kozieho, ovčieho, ale i konského, sobieho či ťavieho. Vďaka syrom dodávame nášmu organizmu dôležitý fosfor, zinok, vápnik, draslík a sodík.

 

 

Výroba syru je vlastná takmer každej krajine na svete. Niektoré z nich sú dokonca istým druhom preslávené či charakteristické. Poďme si na tie NAJ posvietiť trošku bližšie.

 

Francúzsko – tento štát je známy predovšetkým produkciou bielych mäkkých syrov typu Camembert alebo Brie. Z plesňových druhov je to preslávený Roquefot, ktorý získal svoju prvú ochrannú známku už v roku 1666.

 

Veľká Británia – predpokladá sa, že mimoriadne obľúbený anglický Cheddar cheese jedli ľudia už v období, keď Britániu okupovali Rimania. Okrem toho ide o najnapodobovanejší anglický syr.

 

Švajčiarsko – v dávnych dobách sa tu syr používal ako výmenný prostriedok za ryžu, korenie a víno. Určite dobre poznáte švajčiarsky syr Ementál či Raclette, ktorý má široké využitie najmä pri príprave teplých pokrmov.

 

Taliansko – milovníkom talianskej kuchyne určite netreba predstavovať chutný syr Parmezán, ktorého správny názov znie Parmigiano Reggiano. V krajine sa predáva výlučne vo veľkých a hrubých kusoch. Popularite sa teší i Mozzarella, Ricotta, Mascarpone či plesňový syr Gorgonzolla.

 

Holandsko – na záver sme si nechali krajinu, ktorej, čo sa produkcie syrov týka, patrí bezkonkurenčné prvenstvo. Viac než 75%  ročnej produkcie syrov ide totiž na export. Holandsko má vďaka geografickej polohe a množstvu pastvín, nachádzajúcich sa na odvodnenej pôde, ideálne podmienky na produkciu syra tej najlepšej kvality. Sústredí sa predovšetkým na dva polotvrdé druhy, Goudu a Eidamský syr, z ktorých následne vychádzajú všetky ostatné holandské druhy.

 

 

Pri skladovaní je veľmi dôležitá teplota. Keďže ide o prírodný produkt, syry zrejú odo dňa výroby až do okamžiku spotreby. Optimálna teplota na ich uskladnenie je od 4-8 stupňov Celzia. Vyššia teplota urýchľuje dozrievanie, no nízka má zas na svedomí horkastú chuť. Medzi ďalšie dôležité pravidlo je chrániť syry pred vyschnutím. Napríklad syry typu Camembert, s bielou plesňou na povrchu, je lepšie po príchode z obchodu rozbaliť, položiť na tanier, zakryť miskou a ponechať v izbovej teplote. Syr si tak vytvorí vlastné vlhké prostredie, vedúce k ešte lahodnejšej chuti.

 

 

Ak túžite zhodiť nejaké to kilečko, z  tvrdých syrov preferujte tie, ktorých energetická hodnota nepresahuje 1 100 kJ. Dobrým vodítkom je hľadať syry s 20-30 percentami tuku v sušine, kedy obsah sušiny je okolo 30 percent.

 

 

Pokiaľ z výrobku odstránime všetku vodu, zostane len sušina. Čím viac sušiny syr obsahuje, tým väčšie množstvo tuku má. Z toho vyplýva, že čím je výrobok suchší, tým je i tučnejší a to isté platí naopak.  Ak máte možnosť vyberať medzi výrobkami s totožným obsahom sušiny a rozdielnym obsahom tukov, vyberajte opäť menej tučný. Hmotnosť tuku obsiahnutého v syre spočítate jednoducho tak, že vynásobíte číslo vyjadrujúce percento tuku v sušine číslom označujúcim množstvo sušiny a vydelíte 100. Uveďme si príklad:

 

- syr má 30% tvs (tuku v sušine)
- sušiny v syre je 50%  
- podiel tuku v syre je (30 x 50) : 100 = 15%

iný príklad:   

 

- tvs je 45% (obsahuje ho asi 80% syrov)
- podiel sušiny je 40%
- celkový podiel tuku v syre je (45 x 40) : 100 = 18% , čo je tiež prijateľné, no cez 20% pri diétach výživoví experti neodporúčajú.