Štúdium a herecká kariéra

Už v útlej mladosti sa zaujímal o herectvo. Počas štúdia strednej školy začal hrať v amatérskych súboroch. Po ukončení strednej odbornej školy stavebnej sa začal živiť ako kulisár. Túto profesiu robil iba pol roka. Hneď potom si skúsil náročnú prácu baníka.
V roku 1964 išiel študovať do Bratislavy Hereckú fakultu múzických umení. O 4 roky neskôr sa mu pošťastilo a získal dvojročné štipendium vo francúzskom meste Nancy na v Medzinárodnej divadelnej akadémii. Po dvoch rokoch sa vrátil na Slovensko a našiel si angažmán v bratislavskom Divadle na korze. Odtiaľ viedli jeho kroky do Slovenského národného divadla, kde vydržal až do roku 1989. Od januára do júna 1990 bol dekanom Divadelnej fakulty VŠMU. V novembri 2002 sa stal prezidentom Medzinárodného filmového festivalu Bratislava. Od januára 2003 do februára 2007 bol generálnym riaditeľom TV JOJ.

V roku 2007 bol nominovaný za hlavnú úlohu na cenu Thálie.

Filmografia

• 1965: Šerif za mrežami (Ivan)


• 1968: Niet inej cesty (Jurát I)


• 1971: Nevesta hôľ (lesník)


• 1972: Zajtra bude neskoro (kpt. Ján)


• 1974: Deň, ktorý neumrie (kpt. Podhorec)


• 1975: Nevesta s najkrásnejšia a (Pišta)


• 1975: Život na úteku (Kukorelli)


• 1977: Rusalka (princ)


• 1979: Choď a nelúč sa (Kukorelli)


• 1980: Hodiny (Hever)


• 1980: Nevěsta k zulíbání (Karol Molnár)


• 1983: Zánik samoty Berhof (poručík)


• 1984: Návrat Jána Petru (Ján Petro)


• 1984: O sláve a tráve (Richter)


• 1985: …nebo být zabit (Ernest)


• 1986: Kohút nezaspieva (učiteľ Tomko)


• 1986: Papilio (Hrabě)


• 1987: Devět kruhů pekla (Tomáš)


• 1987: Svět nic neví (Křemen)


• 1988: Dobři holubi se vracejí (Miloš Lexa)


• 1990: Jen o rodinných záležitostech (major)


• 1990: Poslední motýl Gruber)


• 1990: Svědek umírajícího času (kat Mydlář)


• 2005: Bel ami (Walter)


• 2005: Rána z milosti


• 2006: Ulice (Karel Stránský)


• 2007: Hostel: Part II (ruský mafián Saša)

Politická činnosť

V októbri 1989 ako jediný v ČSSR vrátil titul zaslúžilý umelec pre nesúhlas s politikou vtedajšieho režimu. V novembri 1989 vstúpil do politického diania, spoluorganizoval a moderoval masové novembrové mítingy v Bratislave. Bol poradcom prezidenta ČSFR Václava Havla v Prahe a zároveň poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR. Od júna 1990 do 28. augusta 1990 bol ministrom medzinárodných vzťahov SR a v rokoch 1992 - 1993 podpredsedom vlády SR a ministrom zahraničných vecí SR. Od marca 1993 do októbra 1998 bol poslancom NR SR a v rokoch 1998-2002 ministrom kultúry SR. Spoluzakladateľ VPN (1989), HZDS (1991), Demokratickej únie a SDKÚ (2000).
V novembri 2013 Kňažko oznámil svoju kandidatúru do prezidentských volieb v roku 2014.

Rodina

S manželkou sa spoznali v divadelnom prostredí, bola členka baletu SND. Majú spolu troch synov.

Politický vzor

M.R. Štefánik